Čo je nutné a čo nie pri V-1

Odstavenie by nemuselo vyústiť do konečnej likvidácie

Dohodu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) o príspevku na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach podpísala minulý týždeň vláda SR. Podľa spravodajských agentúr Slovensko bude predkladať banke predbežne už dohodnuté projekty potrebné na odstavenie, pre ktoré by mala poskytnúť v rámci medzinárodného fondu 150 mil. EUR. Pre každý projekt má SR vytvoriť riadiacu jednotku, ktorá bude koordinovať implementáciu prác. Slovensko a EBOR súčasne založia spoločný výbor, ktorý bude akýmsi kontrolným orgánom riadiacich jednotiek a bude tiež riešiť problémy pri implementácii projektov. Priamo na odstavenie elektrárne V-1 je podľa ministerstva hospodárstva potrebných asi 15 mld. Sk. Odborníci pripravené projekty však spochybnili. Ani uvedená suma nie je potrebná na odstavenie, ako je to neraz opakovane zdôrazňované. Bude potrebná až na etapu konečnej likvidácie, teda na obdobie niekoľkých

desiatok rokov

do budúcnosti. Otázka projektov je otvorená a ak sa majú urobiť zodpovedne, nie je to záležitosť na dni ani týždne. Predovšetkým treba odôvodniť ich opodstatnenosť, aby financie neboli privčas a zbytočne vynaložené a aby v budúcnosti, keď dôjde k skutočnej likvidácii elektrárne, nechýbali. Pretože priebeh technického odstavenia a následná likvidácia neboli doteraz v médiách opísané, pokúsime sa v spravodajskej skratke aspoň o základný pohľad na túto problematiku. Odstavovanie by sa začalo tým, že zo 440 MW sa postupne začne výkon prvého bloku podľa povolených limitov znižovať

až na nulu

a generátory sa odpoja od siete. V tom momente elektráreň prestane vyrábať elektrinu a začína ju brať zo siete, pretože jej zariadenia ju naďalej budú potrebovať. Primárny okruh v tomto režime máva teplotu asi 260 stupňov Celzia. Pristúpi sa k jej dochladzovaniu na 50 až 60 stupňov Celzia. To trvá desiatky hodín. Ďalším krokom by bolo vybratie palivových článkov. V bazéne skladovania je v takomto režime nevyhnutné palivo z reaktora skladovať tri až štyri roky. Musí sa chladiť, preto niektoré systémy elektrárne by boli naďalej v činnosti. Po troch rokoch sa môže palivo transportovať do medziskladu vyhoretého paliva. Keďže elektráreň V-1 je dvojbloková a bolo by potrebné

oddeliť blok,

ktorý je v prevádzke či v dochladzovacom režime, od toho, ktorý sa demontuje. Je logické, že demontážne práce by sa mohli začať až spoločne. Znamená to, že by sa počkalo na druhý blok, ktorý sa má podľa vládneho uznesenia odstaviť v roku 2008. Z toho dôvodu až v roku 2011 by bolo možné vyviezť všetko palivo z elektrárne. Tým by sa v zmysle konvencie o jadrovej bezpečnosti stal tento energetický zdroj nejadrovým zariadením. Od tohto okamihu by sa mohol začať samotný proces vyraďovania. Nezvratný proces by však nastal len vtedy, keby sa na elektrárni urobili nejaké vážne mechanické zásahy, napríklad rozrezali potrubia a podobne. Likvidácia by aj tak postupovala smerom od sekundárnej časti k primárnej, teda od pomocných systémov k reaktoru. Všetky kvapalné rádioaktívne odpady by sa museli spracovať a odložiť na úložisko. Potom by nasledoval

výber variantu

ochranného uloženia. Technológia primárneho okruhu by tak ostala zakonzervovaná 30 až 70 rokov, aby sa znížila rádioaktivita a bolo ju možné potom stanoveným spôsobom fyzicky zlikvidovať. Ak by sa elektráreň odstavila s predpokladom jej budúceho možného uvedenia do činnosti, mnohé systémy by museli naďalej pracovať. Bolo by treba udržiavať v priestoroch elektrárne príslušnú klímu, vykonávali by sa potrebné pravidelné kontroly a údržba a všetky útroby by museli byť naplnené tekutinou, aby nekorodovali. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2011 sa veľké prostriedky, určené na vyraďovanie, nebudú dať racionálne využiť. Vypracovať by sa mal

plán vyraďovania

podľa zákona č. 130, ale ten musí byť Úradu jadrového dozoru predložený dva roky vopred, teda v roku 2004, ak sa má odstavenie prvého bloku začať vo vládou stanovenom termíne v roku 2006. Ako nám povedal minister hospodárstva SR Ľubomír Harach, 15 mld. Sk je suma, ktorá je potrebná na celkový, mnohodesaťročný proces, ktorý by nasledoval po odstavení elektrárne. V prvej fáze nepotrebujeme celú túto sumu, lebo keby sa hovorilo o likvidácii, tak podľa odborných podkladov by likvidácia prichádzala do úvahy v rokoch 2093 až 2098. „Otázka je, či teraz potrebujeme na to prostriedky naplánovať. Podľa mňa naplánovať áno. Nemôžeme ich tvorbu nechať na budúce generácie. Tých 150 mil. EUR nie je konečná suma, ale len suma, ktorú do fondu vkladá Európska únia,“ uviedol minister.

Vladimír Turanský