Záujmy štátu sú neznámou

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje prezident a predseda predstavenstva BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s., Andrei Bartolomei.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Politické, ako aj medziľudské ovzdušie na Slovensku považujem za nezdravo napäté a vyčkávacie. Nezdravá napätosť pramení najmä z toho, že súčasná vláda už dlhší čas neplní svoj primárny účel, ktorým je vládnutie, a teda riadenie vecí verejných. V súčasnosti vládu tvorí zhluk ľudí, ktorí si už ani len nepamätajú, koho vlastne reprezentujú a kto ich volil, pričom ich činnosť sa dá charakterizovať ako „samospádovᓠa nezávislá od ich vedomia. Jednoznačne o tom svedčia posledné prieskumy verejnej mienky, či už vo vzťahu dôvery k politickým stranám alebo jednotlivým osobnostiam. Tiež sa zo zreteľa vládnych úradníkov stratil obraz štátnych záujmov Slovenskej republiky, lebo pokiaľ sledujem posledné kroky vlády, tak mám pocit, že zastupujú buď seba, alebo bližšie nedefinované ekonomické zoskupenia, ktoré majú snahu ekonomicky ovládnuť bankový a energetický sektor Slovenska. Bolo by zaujímavé požiadať jednotlivých predstaviteľov vlády, aby definovali, nezávisle od seba, primárne štátne

záujmy Slovenska tak, ako ich chápu oni. Od kvality politického ovzdušia sa odvíja aj kvalita medziľudských vzťahov, ktoré sa prejavujú najmä neistotou z budúcnosti. Dnes už nikto pomaly neverí, že môže byť lepšie. Niet sa čo čudovať, lebo ľudia v poslednom období nedostávajú pozitívne impulzy, ktoré sú také potrebné pre spokojný život, ako aj pre dynamický rozvoj ekonomiky. Ak si kladiem otázku, čo robím ja pre skvalitnenie ovzdušia, tak si odpovedám, že ponúkam reálne príležitosti. Mojou osobnou snahou, ako aj snahou mojej firmy, je vytvárať a poskytovať také finančné služby a produkty, ktoré nielenže ekonomicky pomáhajú či už klientom alebo ľuďom, ktorí tieto služby realizujú, ale aj vytvárajú dobrý pocit z práce, ktorá prináša pozitívny efekt. Myslím si, že ľudia, ktorým sa darí, sú šťastní, svojím šťastím pozitívne ovplyvňujú a obohacujú aj svoje okolie. Preto by malo byť aj snahou každej vlády vytvárať pre svojich občanov také podmienky, aby sa mohli bez obmedzení a pocitu ohrozenia slobodne realizovať.

2. SR zaradila agentúra Standard & Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Obávam sa, že ide skôr o zbožné želanie. Je mi ľúto, pokiaľ vládni predstavitelia podliehajú takým naivným predstavám o zahraničných investoroch. Veď investori sú rozumní ľudia, ktorí si vedia dobre zrátať za a proti. V prvom rade si zahraničný podnikateľ preverí celkové ekonomické ovzdušie krajiny, do ktorej má tendenciu investovať a podľa toho sa rozhodne. Žiadne ratingové číslo jeho rozhodnutie neovplyvní, lebo jeho rozhodnutie je ovplyvniteľné výhradne prekážkami, na ktoré môže pri svojom podnikaní naraziť. Od tohto princípu sa odvíja aj nezáujem investorov o SR. Nízka a časovo náročná vymožiteľnosť práva, kontraproduktívny systém DPH, vysoké priame dane a najmä vysoká korupcia, ktorú podmieňuje neprehľadný licenčný povoľovací systém na čokoľvek, odradí aj toho najodolnejšieho zahraničného investora. Stačí sa pozrieť do Maďarska a porovnať ich daňový systém a náš a investor dostáva odpoveď na otázku, kam má investovať.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia podnikateľskej sféry?

- Pokiaľ si niekto myslí, že zlepšujúca sa situácia je skutočnosť, že viac ako tretina rodín žije na hranici biedy alebo, že je takmer 20-percentná nezamestnanosť, tak trpí buď sebaklamom alebo nevie, o čom hovorí. Ak by som mal porovnávať ekonomickú situáciu povedzme spred 10 rokov a teraz, tak situácia je výrazne zlá. Pojem zlepšujúca sa situácia je možné použiť iba v prípade, ak predpokladáme, že tá posledná situácia povedzme spred roka bola najhoršia a už nie je pravdepodobné, že by ešte raz taká zlá nastala. V opačnom prípade by išlo iba o korekciu negatívneho vývoja, čoho sa v tejto chvíli aj obávam, pokiaľ ekonomická politika tohto štátu bude rovnako nijaká ako doteraz. Transformácia ako taká nevyrieši základné ekonomické problémy. Transformácia štátneho majetku na súkromný dáva iba nevyhnutné predpoklady na to, aby sa zlepšovanie ekonomiky mohlo vôbec začať. Nevyhnutnou podmienkou zlepšenia ekonomiky je zrušiť všetky nelogické a opatrnícke obmedzenia, ktoré sa zrodili v hlavách ľudí, ktorí nikdy nepodnikali, ale čítali o tom, ako sa to robí alebo o tom videli film. Je načase, aby sa prestalo kriminalizovať podnikateľské prostredie zo strany štátnych úradníkov a aby na legislatívu mali významný vplyv tí, ktorí tvoria najväčšie hodnoty a ktorých sa to teda aj týka. Preto, ak máme záujem o zlepšenie hospodárskej situácie, tak už o tom prestaňme rozprávať a začnime v tejto súvislosti aj niečo robiť. Otvárať a zatvárať rôzne kapitoly alebo deklarovať podporu malému a strednému podnikaniu nestačí. Najlepšou podporou je rozumný a najmä stabilný daňový a právny systém. O ostatné sa už postarajú podnikatelia bez toho, aby im niekto z vyšších miest radil, ako majú podnikať, prípadne ich „reguloval“. Za pozitívne považujem, že sa konečne podarilo spustiť privatizáciu bankového sektora, od ktorého je závislý ďalší rozvoj podnikateľského prostredia. Nezvládnutých úloh bolo neúrekom a dá sa povedať, že táto vláda nezvládla z ekonomického hľadiska takmer všetko, čo si predsavzala. Mám na mysli hlavne neschopnosť znížiť nezamestnanosť vytváraním podmienok na tvorbu pracovných príležitostí, nekoncepčný daňový systém, ktorý je kontraproduktívny k potrebám podnikateľov, a teda aj štátu, a najmä neschopnosť zabezpečiť hladkú vymožiteľnosť práva. Ťahanicami o podobu regionálnych samospráv sa stratil taký potrebný čas, ktorý sa dal využiť efektívnejšie na koncepčné ekonomické zmeny. Dá sa povedať, že sa neudiala žiadna koncepčná ekonomická zmena aj napriek tomu, že bolo znížená daň z príjmu. Už len ustavičné licitovanie o výške dane svedčí o nekoncepčnom prístupe v tejto oblasti.