Sudcom vedy je čas

Ad: Systémové zlyhanie, Hd 20. 11. 2001

So záujmom som si prečítal uvedený článok, dovoľte mi v tejto súvislosti niekoľko poznámok. Dejiny „vyvracania“ teórie relativity sú oveľa obsažnejšie a svojím spôsobom (ako „science pathology“) aj zaujímavejšie ako dejiny a postup vzniku samotnej tejto teórie. Treba dodať, že ak by teória relativity bola v jadre neadekvátna dianiu v prírode (úmyselne nepoužívam termín nesprávna), tak by neexistovali nielen jadrové zbrane (v tomto jedinom ohľade by to vari bolo žiaduce), ani urýchľovače častíc, ale ani dnešné osobné počítače! Komu sa to javí prehnané, treba pripomenúť, že pri výrobe moderných zložitých integrovaných obvodov (ktorých sa na celom svete ročne vyrobí desiatky miliónov) je kľúčový proces tzv. röntgenovej litografie. Pri ňom sa využíva tzv. synchrotrónové žiarenie, ktorého existencia a spôsob vzniku je priamym dôsledkom teórie relativity. Takže, ak by „Košičan“ mal pravdu, tak potom neexistujú ani počítače, ani internet a mnoho ďalších objektov, ktoré široká verejnosť bohato využíva. Vo vede totiž (veda ako postupný proces poznávania prírody a objektívneho sveta, nie „veda“ ako dnešná spoločenská hra) bol, je a bude jediným sudcom čas. Rozhodne nie „kongresy“ či dokonca „prestížne“ časopisy, ba

ani „popredné“ vydavateľstvá. To všetko sú iba viac-menej

smiešne atribúty

„veľkej hry o peniaze“, na ktorú sa, žiaľ, súčasná „postmodernᓠveda transformovala takmer bez zvyšku.

Myslím si, že v prípade teórie relativity tento sudca v poslednej inštancii - teda ČAS - už rozsudok (či skôr nález) vyniesol, a to jednoznačne pozitívny. Tým sa nevylučuje, že v tejto teórii existujú ešte čiastkové nevyriešené problémy, na ktorých sa pracuje. Ale základ a „hrubá stavba“ stojí a bude stáť pevne. Ak je zmienený Košičan expert na matematickú logiku systémov, potom sa ťažko môže dôveryhodne vyjadrovať k fyzikálnym teóriám. V ich prípade, a teória relativity sem patrí, ide o opis prírodných dejov, a to s presnosťou adekvátnou dostupnej experimentálnej báze. Je zrejmé, že kým presnosť fyzikálnych (rýchlosť svetla) a astronomických (pohyb svetelných lúčov v gravitačnom poli či dlhodobý posun perihélia planéty Merkúr) meraní nedosiahla určitý stupeň, nebol nijaký dôvod pochybovať o všeobecnej (to treba zdôrazniť) platnosti tzv. klasickej fyziky.

Matematicko-logická teória systémov je totálne abstraktná disciplína, bez akejkoľvek väzby na dianie v reálnom fyzikálnom svete. To neznamená, že nie je užitočná, ale brať ju ako kritérium opisu fyzikálnych dejov rozhodne nemožno. Ďalšie, čo priznám vyvoláva

určité podozrenie,

je opakované zdôrazňovanie, že „čitateľ môže bez znalostí matematického formalizmu..“, dôkaz je „dokonale zrozumiteľný aj laikovi“ a podobne. Zrejme ide o daň dnešnej móde „pluralizmu“ a „postmodernizmu“, že každý sa môže autoritatívne vyjadrovať ku všetkému a bez „zaťaženia“ najmenšou mierou znalostí (ktoré nemožno získať bez ÚSILIA, a to je dnes veľmi bolestivé. Samozrejme, okrem „úsilia“ ogabať svojich spolublížnych a „nahrabať“). Žiaľ, ak niekto tieto znalosti nemá, všetko, čo v príslušnej záležitosti

povie či vymyslí,

stojí na piesku. Tak to bolo, je a bude. Poučenie k tomu možno nájsť v životnom behu Alberta Einsteina. Často sa uvádza, že počas stredo- aj vysokoškolského štúdia niekoľkokrát na skúškach prepadol, a tiež to, že základy teórie relativity vytvoril počas zamestnania na patentovom úrade, teda vraj mimo vtedajšiu „oficiálnu vedu“. Zabúda sa, či skôr zamlčuje, že už ako stredoškolák mal ostro vyhranené záujmy, teda určité „všeobecné vzdelávacie“ predmety považoval za bezúčelné a v podstate ich ignoroval. V oblastiach svojho záujmu však už vtedy bol vynikajúci, tým sa markantne odlišoval od prepadajúcich študentov dneška (česť výnimkám). A po druhé, aj keď bol oficiálne referentom na patentovom úrade, už vtedy bol v trvalom a živom písomnom styku s významnými fyzikmi svojej doby (Max Planck a ďalší). Preto mu aj pomerne skoro ponúkli profesúru.

Na záver krátku poznámku. V článku citujete uvedeného Košičana, že vraj „každý z nás je génius“ (nepripomína to určité klišé z predchádzajúceho spoločenského systému?). Bolo by krásne, ak by to bola pravda. Žiaľ, nie je tomu tak. Už v Písme sa vraví: „Nie každému je dané.“

Pavel Kostecký

FMFI UK