Politika verzus ekonomika

Komentuje Eleonóra Bujačková

Čo vlastne od vstupu do Európskej únie očakávame a čo od nás očakáva EÚ? Presnejšie povedané, čo od nás očakávajú občania únie a čo očakávajú naši občania? Úradníci z Bruselu očakávajú množstvo prijatých zákonov. Prispôsobovanie slovenskej legislatívy Európe nie je samoúčelné. Väčšina právnych zmien, ktoré sa od nás požadujú, by mali byť samozrejmou súčasťou legislatívy demokratickej spoločnosti. Pre európskych politikov je rozšírene EÚ o postkomunistické krajiny predovšetkým politickým aktom a súčasne veľkou neznámou. Nechcú mať v susedstve krajiny, ktoré by sa začali celkovou úrovňou príliš od nich vzďaľovať. Všetci politici, ktorí nadŕžajú spoločnej Európe, sa snažia uspokojovať svojich občanov vyhláseniami o nevyhnutnosti tohto kroku, o prínose pre európsku kultúru, demokraciu, pre ochranu ľudských práv. Ale zároveň dobre vedia, že bez poriadnej prípravy by Európska únia vstupom nových členov, skôr či neskôr, doslova skolabovala.

Ak je pre Európu rozšírenie na východ politickou záležitosťou, pre štáty východnej Európy je záležitosťou predovšetkým ekonomickou. Sme právom vnímaní ako chudobnejší susedia. Stačí spísať jednoduché porovnanie, aby sme zistili, že celková priemerná spotreba v EÚ je asi 2,4-krát väčšia ako u nás, náklady na bývanie dosahujú trojnásobok a zdravotná starostlivosť dokonca šesťnásobok nákladov. Dokonca aj v porovnaní s chudobnejšími členmi únie sme na tom horšie. Skutočnosťou je, že sociálny systém EÚ v mnohom pripomína víziu sociálneho štátu. Problém spočíva v tom, či naša ekonomika je natoľko výkonná, aby si podobné sociálne vymoženosti mohla dovoliť. EÚ nie je liekom na naše problémy, tie za nás nikto nevyrieši, musíme to urobiť my sami. Načo nám budú nové zákony, pokiaľ ich nebudeme rešpektovať a riadiť sa nimi? Zatiaľ sa však u nás nikto nesnaží seriózne odpovedať na otázku: čo sa stane, keď do EÚ nevstúpime? Svet sa nezborí, zostaneme ďalej v strednej Európe. Emócie preto nie sú namieste. Pravdepodobne po nejakom čase privedú Slovensko do „eurolandu“ naši vnuci. Je to iba otázka času. V každom prípade by sme však mali usilovať o to, aby občania vedeli o čom vlastne náš prípadný vstup (či nevstup) do únie je. Zatiaľ to často vyzerá tak, že to nevedia ani niektorí politici.