Až po vyštudovaní

Komentuje Matúš Hrabal

Tí mladší si to nemôžu pamätať. Za minulého režimu však skutočne sa stalo pár prípadov, keď sa oficiálne podarilo dostať „vysťahovalecký pas“ aj občanom s vysokoškolským vzdelaním. Vraj za stotisíc korún československých. Na túto starú informáciu som si spomenul pri počúvaní rozhlasovej diskusie s odborníkmi a telefonujúcimi poslucháčmi na okraj už schváleného vysokoškolského zákona. Mimochodom, problém nákladov na vzdelanie, ktoré nakoniec zaplatí každý občan tejto republiky vo forme rôznych daní, sa netýka iba vysokoškolsky vzdelaných jednotlivcov, ale aj stredoškolákov. Jeden z odborníkov vehementne argumentoval a obhajoval bezplatné štúdium, väčšina telefonujúcich mladých ľudí takisto. Ozvalo sa aj pár telefonátov, z ktorých vyznievala ľútosť nad schválenou podobu zákona a „uzákonených“ minimálnych platieb za diaľkové štúdium. Mne osobne je ľúto, že sa nepodarilo schváliť variant spoplatneného štúdia aj interného už len zo zásady. Nechcem citovať hlasy, podľa ktorých viaceré ustanovenia našej ústavy sú už dnes na hony vzdialené realite, iba uvediem, že sme si za desať rokov celkom zvykli na zásadu, že o ubytovanie občana sa už nepostará štát, že zdravotná starostlivosť zdarma je nenávratnou víziou utopistov a že dôstojná staroba o dvadsať rokov bude funkciou nielen presného uvedomenia si občana a dnešnej „propagandy“ dôchodkových poisťovní, ale aj výslednicou právneho stavu, vymáhateľnosti peňazí, ktoré občan do doplnkového dôchodkového poistenia vrazil. Schválili sme si vysokoškolský zákon, ale vôbec nám nie je jasné, ako budeme postupovať voči mladým, ktorí vyštudovali zadarmo a po získaní diplomu odchádzajú. Absurdity ako čo všetko stojí strava, ubytovanie a učebnice, to už spomínajú iba tí veľmi jednoduchí.