Chce to menej bedákania

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Celkové ovzdušie v Slovenskej republike vnímam ako zbytočne napäté. Zbytočne preto, lebo si nemyslím, že sú na to objektívne dôvody. Mnohé veci príliš dramatizujeme (politici, ale hlavne médiá), čím ďalej, tým viac zdôrazňujeme negatíva a nevieme kladne prezentovať a vnímať aj dobré výsledky, ktoré Slovensko dosahuje. Som realista a nechcem vidieť veci „pasívne optimisticky“. V ostatných rokoch sa podarilo posunúť Slovensko výrazne dopredu ako krajinu, ktorá je absolútne rovnocenným partnerom iným európskym štátom v rámci medzinárodnej spolupráce. Takéto postavenie v zahraničnopolitickej oblasti nemožno dosiahnuť bez toho, aby boli vytvorené príslušné podmienky doma. Či už ide o oblasť ekonomiky, kultúry, vzdelávania a ďalšie. Potrebujeme viac sebavedomia, konštruktívneho pohľadu na svet, menej bedákania a sebabičovania. Osobne chcem takýto pohľad prezentovať pri mojich stretnutiach s ľuďmi a v rámci verejných vystúpení. Čoskoro sa začne nový rok 2002. Bude to rok volebný a v predvolebnej atmosfére je ešte ťažšie byť objektívny a nepodať sa účelovým emóciám. Ale možno práve preto sa treba snažiť a dokázať, že aj u nás sa vyvíja politická zrelosť. Práve takýmto osobným postojom chcem ja prispieť k skultivovaniu politickej atmosféry na Slovensku.

2. SR zaradila agentúra Standard & Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Opätovné preradenie Slovenska do investičného pásma renomovanou medzinárodnou agentúrou akou je Standard & Poor´s, vnímam veľmi pozitívne. Slovensko tak po troch rokoch zásadných štrukturálnych zmien opäť vysiela zahraničiu, aj keď sprostredkovane, čitateľný signál. Samozrejme, že preradenie SR do investičného pásma nepreceňujem, určite sa to však podľa môjho názoru odrazí na zvýšení dôvery zahraničných subjektov pri umiestňovaní investícií do SR, čo je potrebné vnímať v súčasnej ekonomickej situácii nielen v SR, ale aj vo svete ako osobitne cenné. Relatívne nižší záujem investorov o investovanie v SR je podľa môjho názoru minulosťou, čo sa prejavuje aj rekordnými prírastkami priamych zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky od roku 2000, dokonca za rok 2000 najvyšším v rámci krajín V4. SR v podstate dobieha svoje meškanie z minulého obdobia, keď sme zanedbali v druhej polovici 90. rokov potrebu a význam zahraničných investícií v našej ekonomike. Je potrebné sebakriticky priznať, že Maďarsko, Poľsko aj Česko sa oveľa skôr zamerali na zatraktívňovanie svojich ekonomík pre zahraničných investorov. My sme tento systém začali postupne budovať až po zmene vlády v roku 1998.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- V prvom rade si dovolím poznamenať, že medzinárodné uznávané inštitúcie, ktoré si právom povšimli stabilizáciu hospodárskeho vývoja na Slovensku, objektívne hodnotia vlády za spôsob vedenia hospodárskej politiky. Ich úlohou nie je vlády chváliť, uspokojovať alebo dokonca potľapkávať po pleci. Medzinárodne uznávané inštitúcie sú súčasťou finančného prostredia práve preto, aby upozorňovali na kritické momenty v hospodárskom vývoji, analyzovali ich príčiny a koniec koncov usmerňovali správanie investorov a ďalších aktérov na trhoch. Ich stanoviská a odporúčania, odrážajúce výhľad budúceho vývoja v hospodárstve tej-ktorej krajiny, majú svoju váhu a môžu ovplyvniť správanie investorov a viesť aj k prehodnoteniu investičných zámerov. Nazerajme preto na pozitívne hodnotenia slovenskej ekonomiky ako na nestranný a zodpovedný pohľad na domáce hospodárske otázky. Dosiahnuté výsledky ma presviedčajú, že vo vývoji slovenskej ekonomiky za posledné tri roky môžeme konštatovať mnoho pozitívnych zmien. Prispela k tomu aj integračne orientovaná zahraničná a zahranično-obchodná politika vlády. Úspech transformačného procesu je podmienený zabezpečením miesta Slovenska v európskych a transatlantických procesoch. Okrem jednoznačnej orientácie na priestor politickej a bezpečnostnej stability sa podarilo začleniť Slovensko do priestoru hospodárskeho rastu a prosperity, s čím spájame naše členstvo v zoskupení hospodársky najvyspelejších krajín sveta v OECD. Nesporne došlo k obnoveniu udržateľného hospodárskeho rastu založenom na vnútornej a vonkajšej rovnováhe. Zvyšuje sa dynamika zapojenia Slovenska do hospodárskych, finančných a obchodných vzťahov, čím sa prehlbuje integrácia Slovenska do svetového hospodárstva. Darí sa adaptácia slovenských podnikateľských subjektov na konkurenčne náročnejšie prostredie. Teší ma, že medzi slovenské hospodárske subjekty patrí tiež vďaka urýchleniu záverečnej etapy privatizácie celý rad významných zahraničných podnikov, ktoré prinášajú pre našu domácu ekonomiku najväčšie efekty v podobe vytvorených pracovných miest. Predovšetkým využívaním tejto cesty sme najviac pokročili v štrukturálnych zmenách v našej ekonomike, na ktoré by sme pri štandardnom prístupe nenašli dosť finančných zdrojov. Celkovo sme výrazne ozdravili a reštrukturalizovali bankový sektor, hoci pády niektorých komerčných bánk, čo pochopiteľne osobitne rezonuje v našej verejnosti, nás určite mrzia. V porovnaní so situáciou spred dvoch rokov sa výrazne znížili a stabilizovali úrokové sadzby. Kreujeme efektívne regulačné orgány v odvetví finančného trhu a zlepšuje sa aj vďaka narastajúcej konkurencii prístup k finančným produktom pre jednotlivcov vrátane hypotekárnych úverov. Za pozitívum považujem, že v uplynulých rokoch bol dobudovaný inštitucionálny systém finančnej podpory malých a stredných podnikov na Slovensku, ktorý by mal však odstraňovať existujúce výhrady k efektívnosti poskytovaných programov podpory a rozvoja malého a stredného podnikania. Chcem na druhej strane úprimne vyjadriť, že nie sme necitliví k tomu, čo sa z dobrých predsavzatí zameraných na zlepšenie sociálneho postavenia občanov celkom nevydarilo. Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti súvisí s našou neuspokojivou štruktúrou a rozmiestnením priemyselnej základne na Slovensku. Tu vidím značný priestor na zlepšenie situácie naštartovaním regionálnych rozvojových politík, ktoré pomocou predvstupových a povstupových fondov EÚ môžu vo veľkej miere prispieť k vyrovnaniu hospodárskeho a sociálneho zaostávania tradične menej favorizovaných území na východe Slovenska.