Európske sny premiéra Blaira

„Sme súčasťou Európy,“ uviedol britský premiér Tony Blair v piatkovom prejave v birminghamskom Európskom výskumnom inštitúte. Zo zemepisného hľadiska nejde o žiadnu novinku. V politickom kontexte je to míľový posun.

Počas posledných desaťročí Londýn na medzinárodnej scéne vystupoval ako veľmoc na dôchodku, ktorá nemá ambície tvarovať ani len vývoj vo vlastnom regióne, nie to vo svete. Starecký pokoj a istotu mu mali zabezpečiť osobitné vzťahy so Spojenými štátmi a početné práva na veto či výnimky vybojované v rokovaniach s Európskou úniou. „Veľká Británia nie je geostrategickým hráčom,“ píše americký politológ Zbigniew Brzezinski vo svojej knihe Veľká šachovnica a vysvetľuje: „(Veľká Británia) nevystupuje so žiadnou ctižiadostivou víziou európskej budúcnosti a pomerný úpadok krajiny tiež obmedzil jej schopnosť pokračovať v tradičnej úlohe - zachovávať v Európe rovnováhu. Rozporuplný prístup Británie k európskemu zjednoteniu a slabnúce osobitné vzťahy so Spojenými štátmi spôsobili, že Spojené kráľovstvo do istej miery stratilo svoju váhu pri tvorbe základných rozhodnutí určujúcich budúcnosť Európy.“

Takéto hodnotenie by ešte dlho platiť nemuselo. „Sme súčasťou Európy. Ovplyvňuje nás priamo a hlboko. Preto by sme sa mali chopiť líderstva s cieľom zmeniť Európu v smere, akým chceme,“ uviedol britský premiér v Birminghame. A na to sa podľa Blaira musí Londýn angažovať v EÚ plnohodnotne a nie polovičato. Ponúkol dokonca aj dosť jasnú predstavu o budúcej Európe - ako únie úzko spolupracujúcich štátov, pričom odmietol superštát, ktorý potláča národnú identitu. Stále sa teda nedá hovoriť o obrovských ambíciách, ale aká-taká vízia je na svete. Obozretnejšie sa tiež vyjadril o eventuálnom zavedení eura, keď opakovane potvrdil, že o tejto otázke najprv budú musieť rozhodnúť občania v referende. No zároveň zdôraznil: „Ak ekonomické testy budú pozitívne, politické či ústavné zmeny by nemali zabrániť nášmu vstupu.“ Zaujímavá je aj Blairova kritika svojich politických predchodcov, ktorých obvinil, že ignorovaním európskych integračných tokov poškodili záujmy krajiny.

Pritom to nie je po prvý raz, čo sa Blair snaží výraznejšie zapojiť Londýn do dianí na medzinárodnom poli. Naopak, v poslednom čase priam prekypuje aktivitou. Britský premiér totiž zohráva významnú úlohu pri formovaní spoločnej európskej bezpečnostnej politiky a hádam nijakej pozornosti neunikla jeho horlivá angažovanosť v americkej vojenskej kampani v Afganistane. Že by sa v ňom prebudil duch zašlých storočí?

Rastislav Boldocký