Dlhodobosť určuje stabilitu

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Makyta Púchov Marián Vidoman.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Hoci zo strany medzinárodných organizácií dochádza k určitému pozitívnemu hodnoteniu vývoja súčasnej slovenskej spoločnosti, charakterizoval by som celkové ovzdušie ako neisté. Treba vidieť, že stabilita nemôže byť založená na čiastkových výsledkoch, ale na ich dlhodobosti, čím sa vytvárajú podmienky rozvoja prostredia. Čiastkové ekonomické výsledky, ktoré majú dobrú úroveň, sú často zamieňané za stabilitu vývoja a za stabilitu prostredia pre ekonomický vývoj. Preto charakterizujem celkovú „klímu“ na Slovensku ako neistú. V oblasti legislatívy a ekonomických nástrojov dochádza k príliš častým a rýchlym zmenám, ktoré sa nedajú predvídať ani odhadnúť, ale na druhej strane treba na ne v praxi veľmi rýchlo, pružne a flexibilne reagovať. Hlavne na podmienky, ktoré ovplyvňujú slovenskú ekonomiku z hľadiska medzinárodného prostredia zahraničného obchodu. Musíme všetci pochopiť, že riešenie nespočíva v zakrývaní veľkej prezamestnanosti v určitých odvetviach - najmä tých, ktoré sú riadené štátom, ale v zameraní celého súkromného sektora, štátnych organizácií a orgánov na najpodstatnejšiu vec slovenskej ekonomiky, ktorou je boj za výrazne

vyššiu produktivitu

práce. Je nevyhnutné, aby bola zrovnateľná s príbuznými odvetviami v podmienkach EÚ. V organizáciách, ktoré riadime, chceme aj v ďalšom období pokračovať v pozitívnom vývoji. To znamená, udržať si pozíciu významného zamestnávateľa (Makyta je šestnástym najväčším zamestnávateľom v SR) a stabilitu rastu produktivity práce a zárobkov, udržať stabilitu na slovenskom a hlavne na zahraničných trhoch. Osobne sa budem ešte viac angažovať za ďalší technický rozvoj, rozvoj informatiky, za rozširovanie komputerizácie pri spracovaní dokumentácie, on-line prepojenie so zahraničnými partnermi, aby sme dokázali dať vyššiu pridanú hodnotu do vzájomného obchodu. Práve týmito krokmi dokážeme ovplyvňovať podmienky rozvoja odevného a textilného priemyslu na Slovensku a v nemalej miere chceme i posilniť našu pozíciu v oblasti maloobchodu.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Myslím si, že neboli doteraz vytvorené vhodné podmienky na plošný vstup zahraničných investorov do slovenskej ekonomiky. Za posledné roky protekcionizmom určitých zahraničných investorov sa títo dostali do pozície lídrov slovenskej ekonomiky. To odradilo mnohých ďalších záujemcov o investovanie. Vytvárané podmienky iba pre veľké priemyselné podniky a organizácie znevýhodňovali tú oblasť priemyslu, ktorá umožňuje na dobu určitú zamestnávať veľkú časť obyvateľstva na Slovensku vo väzbe na jeho vzdelanostnú a profesijnú štruktúru. Predovšetkým v oblasti textilného a odevného priemyslu

sme neumožnili

vstup ďalším zahraničným investorom, lebo nemali zvýhodnené podmienky ako napríklad v ďalších krajinách (Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Česko) a dôsledkom toho je, že súčasné výsledky podložené štatistikou hovoria, že investovali práve v spomínaných teritóriách. Zarážajúci je fakt, že ešte väčšie investície smerovali napríklad do Rumunska, ktoré má výhodnejšie podmienky ako SR, hlavne čo sa týka rýchlosti administratívy na založenie spoločných podnikov alebo vytvorenie podmienok v oblasti zdaňovania i celkovej administratívy pre investičný vstup, ktoré sú výrazne jednoduchšie ako u nás. V tomto smere treba akcelerovať nastúpený trend. Hodnotenie agentúrou Standard&Poor´s je pozitívnym, ale iba malým začiatkom celého procesu, ktorý bude skutočne treba výrazne zdynamizovať.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Vývoj ekonomiky osobne hodnotím nie celkom optimisticky, pretože vidím veľkú mieru nezamestnanosti. Ekonomika sa nerozvíja plošne, sústreďuje sa len do určitých mikroregiónov, čo spôsobuje veľké výkyvy v oblasti rozvoja a naštartovania v regiónoch pre celkový rast ekonomickej úrovne obyvateľstva a slovenského trhu. Myslím si, že v tomto smere bude treba

naprávať chyby,

ktoré tu priniesol posledný vývoj. Dlžníkmi sme v profilácii rozvojových programov. Tri roky je deklarovaná príprava podpory podnikateľských subjektov v oblasti zahraničného obchodu, ale od deklarácie a proklamovaného vytvorenia agentúr žiadne zlepšenie necítime. V tomto smere je potrebné vytvoriť vo vzťahu k úrovni profesionality a vzdelanostnej štruktúry obyvateľov Slovenska podmienky na rýchly rast produktivity práce a vytvorenia serióznych podmienok presadenia sa na medzinárodnom trhu práce pre všetkých občanov. Zanedbávalo sa aj rýchlejšie reagovanie na potreby v oblasti školstva, ktoré napredovalo nevyhraneným smerom a zbytočne sa rozširovali učebné odbory. Výsledky tohto procesu sa odzrkadlili na slabej schopnosti absolventov učňovského a stredného školstva etablovať sa do praxe. Preto sa v tejto kategórii registruje najviac nezamestnaných, ktorí končia na úrade práce. Ako veľká priemyselná spoločnosť sme pripravení vytvárať podmienky na zabezpečenie

adekvátnej praxe

a pomoci jednotlivým učňovským a priemyselným školám, aby príprava absolventov bola na úrovni. Je potrebné viac profilovať jednotlivé programy priemyselnej politiky. Iba samotné deklarácie o tom, že textilný a odevný priemysel je nezaujímavým odvetvím, berieme na vedomie v horizonte 10 - 15 rokov, ale nevidíme žiadne náznaky, akým smerom je orientovaná štátna priemyselná politika. Čakanie, že to vyriešia iba zahraniční investori, je iluzórne. Čo sa týka našej akciovej spoločnosti, rozvíjame programy na báze investovania do rozvoja techniky, technológií, softvérového vybavenia, aby sme našim zahraničným zákazníkom poskytli vysokokvalitný produkt a servis. Výsledky, ktoré dosahujeme najmä v oblasti zahraničného obchodu pri viac ako deväťročnom medziročnom raste obratu zahraničného obchodu potvrdzujú, že túto schopnosť máme. Bude však treba, aby sme spoločne s niektorými organizáciami, ktoré by mali podporovať zahraničný obchod,

našli také formy

spolupráce, ktoré umožnia rýchlejšie investovanie do najrozhodujúcejších systémov. Nie je dobré, že sa zvýhodňovali len sféry ako bankovníctvo a poisťovníctvo. Pri týchto finančných inštitúciách vidno, že najviac investujú, majú najlepšie podmienky na rozvoj, ale je potrebné, aby aj tieto inštitúcie vytvárali podnikom lepšie ekonomické prostredie a nie aby sme platili ich ozdravovanie či prípravu na predaj zahraničným investorom. Ďalším produktom správneho investovania by mohli byť podmienky na pritiahnutie stredných firiem, živnostníkov, s ktorými budeme kooperovať v niektorých jednoduchších výrobách, aby sme vedeli ekonomicky zhodnotiť investovanie do vytvárania technologických uzlov, technologickej dokumentácie, komputerizácie, automatizácie niektorých technologických procesov. Výsledný produkt je možné využiť nielen pre oblasť zahraničného trhu, ale aj na rozšírenie kooperácií so strednými a menšími spoločnosťami v oblasti textilného a odevného priemyslu na Slovensku.