Na míle vzdialení od vyspelých štátov

Ďaleko máme v súčasnom systéme nášho zdravotníctva od vyspelých krajín. Nemocniciam hrozí odpojenie od vody, elektriny či plynu, podľa stupňa zadlženosti v jednotlivých regiónoch. Pacienti si do väčšiny z nich musia doniesť nielen hygienické pomôcky, ale aj lieky, ktoré pravidelne užívajú, lebo nemocnica ich jednoducho nemá. A tak ich predpisuje lekár prvého kontaktu, aj keď to v konečnom dôsledku ide z jedného poisťovacieho vreca. Svojím spôsobom najlepšie sú na tom zubní lekári, teda tí, ktorí majú svoju klientelu v oblasti s relatívne nízkou nezamestnanosťou. So zaujímavými informáciami prišiel prezident tejto stavovskej organizácie MUDr. E. Szép z druhého európskeho fóra pre slobodnú stomatológiu v Bruseli. Stretnutie sa nieslo v znamení rozširovania EÚ a s ním spojeným pôsobením na štátne zdravotné systémy. Za politické priority označili zástupcovia stomatologických organizácií základné európske slobody, ktoré musia byť plne implementované aj do sektora zdravotníctva a do stomatológie osobitne. Lekári, teda i zubní, by mali mať právo zriadiť si svoju prax tam, kde si želajú. V súvislosti s tým musia kandidátske krajiny vykonať potrebnú prípravnú prácu, aby zabezpečili, že kvalita univerzitného vzdelávania a tréningu umožní plné uznávanie diplomov v členských štátoch. Zároveň by poskytovanie stomatologických služieb malo byť pokryté kompatibilným európskym systémom nahradzovania nákladov. To znamená, že pacient samotný by mal byť zmluvnou stranou ošetrujúceho zubného lekára. Pacient, ktorý vyhľadá ošetrenie v inej európskej krajine, by dostal a zaplatil účet predtým, ako mu bude nahradený kompetentným orgánom sociálneho zabezpečenia krajiny, kde je poistený, dodržiavajúc pravidlá zákonodarstva danej krajiny.

Nuž o takejto zdravotníckej starostlivosti a službách u nás možno hovoriť iba v podmieňovacom spôsobe, čo by sa a za akých podmienok u nás zišlo. Teraz nemáme dostatočné ekonomické zázemie ani na to, aby zdravotné poisťovne preplatili to, čo majú a musia. Príbuzným pacientov hrozí, že budú dochádzať za nimi do nemocníc s obedárom a chorým samotným, že na nich v konečnom dôsledku dopadne kolotoč zadlženosti zdravotníctva roztočený v konkurzných konaniach. Je diskutabilné, či skutočne budú mať z celej situácie (napríklad pri skupovaní pohľadávok platby neschopných zdravotníckych zariadení) osoh tí, ktorí do nej naše zdravotníctvo dostali, ale v súčasnom systéme sa treba postaviť na zem. Aj keď sa celý problém zvykne zužovať na nedofinancovanie rezortu, pri súčasnom hospodárení (rekonštrukcii pracovísk idúcich do privatizácie), či nedôslednej kontrole vo viacerých sférach, môžu byť stomatologické nároky po vzore vyspelých krajín akurát tak víziou. A z hľadiska pacientov nie práve najpotrebnejšou.

Ľudmila Koníková