Revírov pribudlo, ale zveri ubudlo

Novela zákona o poľovníctve z roku 1993 vytvorila priestor na transformáciu poľovných revírov a vlastníckych vzťahov, čo sa prejavilo najmä pri uznávaní revírov. To sa prejavilo aj na zvýšení počtu revírov o 458, ktorých počet dosiahol 1768. Zároveň sa však znížila priemerná výmera poľovných revírov z 3391 hektárov v roku 1990 na vlaňajších 2513 ha a vo väčšine prípadov vznikli hranice revírov, bez ohľadu na prírodné podmienky a biológiu zveri. Tým sa zhoršili možnosti na cieľavedomé obhospodarovanie najmä jelenej zveri a veľkých šeliem, ktorých populácia potrebuje pre svoj rozvoj väčšie územné celky. Za sledované obdobie sa o polovicu znížila produkcia jelenej zveri a kvalitných medailových trofejí. V niektorých oblastiach sa výrazne narušila veková štruktúra populácií. Nedarí sa zvyšovať stavy ani kvalitu srnčej, napriek zníženiu intenzity veľkoplošnej poľnohospodárskej výroby. Proces transformácie poľovných revírov, masový prílev nových ľudí do poľovníctva v polovici deväťdesiatych rokov, ale najmä všeobecný pokles úcty k poľovnému právu, má na tento sektor hospodárstva výrazne negatívny dosah, ktorý sa prejavil najmä v poklese poľovníckej disciplíny a v nebývalom náraste pytliactva. Najmä v období zmien poľovných revírov klesla úroveň starostlivosti o zver a o jej ochranu. Značná časť poľovníkov - nevlastníkov poľovných pozemkov, prišla o možnosť poľovať v ich doterajších revíroch. Mnohí vlastníci poľovných pozemkov sa zasa stali členmi viacerých poľovníckych združení a spolkov alebo začali vykonávať právo poľovníctva súčasne vo viacerých revíroch. V súčasnosti je u nás 51-tisíc držiteľov poľovných lístkov. Záujem však musí byť regulovaný, len vlani príslušné disciplinárne orgány prerokovali vyše 900 disciplinárnych prípadov.

Vladimír Turanský