Rozutekáme sa po Európe?

Komentuje Ivan Klačanský

Reč je pravdaže nie o výrobkoch akéhokoľvek druhu, ale o pracovníkoch. Poďme však po poriadku. Vraj slovenská ekonomika prežije krízu globálnej ekonomiky bez podstatnejších šrámov? Aspoň tak to tvrdí vo svojom ekonomickom výhľade Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Napriek tomu, že v roku 2002 sa jej výkon nezvýši tak výrazne, ako sa očakávalo, tempo rastu by malo dosahovať 3,1 percenta. Neviem, či aj táto prognóza nie je podobného posmeľovacieho druhu, ako bolo stanovisko o pevnom postavení slovenskej ekonomiky v trhovej ekonomike, schopnej konkurovať v tvrdých podmienkach ekonomickej a protekcionistickej politike (prečo to zakrývať?) krajín Európskej únie. Prvé príznaky ťažkostí s našimi výrobkami sa objavili v konkurencii oceľových plechov, ďalšie sa objavia v pravdepodobne nižších požiadavkách odberateľov z automobilového priemyslu. Nedarí sa tak rýchlo priťahovať záujemcov do priemyselných parkov, obchodníkom, poradcom a reprezentantom, ktorí chcú buď žiť a pracovať v našej krajine, škandalózne dlho trvá vybavovanie rôznych výpisov, povolení - to aby sme vôbec nehovorili o našich slovenských možnostiach urýchliť vybavovanie záležitostí pomastením kolies v duchu starého poločeskoslovenského hesla „Kto maže ten ide“. Nebola by to prvá prognóza, ktorá sa poriadne sekla, podobné prekvapenia zažilo aj Nemecko v posledných týždňoch pomalého a nikým nečakaného hospodárskeho „ešterastu“.

Nie je ani jeden argumentmi podložený dôvod tvrdiť, že hospodársky rast bude v budúcom roku takto vysoký a že nezamestnanosť sa podarí výrazne znížiť. Ekonomické autority sa už pochybovačne vyslovili o trvalom účinku verejnoprospešných prác. Na príkladoch viacerých turistických centier, ktoré v sezóne (letnej či zimnej) vykazujú slušnú návštevnosť, sa dá dokázať, že viac pracovných príležitostí ešte neznamená viac ľudí úradne aj zamestnaných. Podnikatelia, živnostníci, majitelia reštaurácií a hotelov to riešia najmä neskontrolovateľnou nadčasovou prácou a rodinnými príslušníkmi. Sankcie sú nedostatočné a ponuka práce doma je veľmi slabá. Ešte sa nám zíde bezvízový styk s Českou republikou niekoľko rokov. A ďalej na západ pôjdu hľadať prácu iba tí mladší a, žiaľ, aj najvzdelanejší.