Les nie je predsa len drevo

Nevyhnutné je nájsť priestor pre produkciu a spracovanie

Slovensko je zrejme posledným európskym štátom, ktorý štátne lesy sústredil do jediného podniku. Efekt tohto kroku je podľa generálneho riaditeľa Ing. Blažeja Možucha zrejmý. Podnik môže vytvárať väčšie investičné celky a zároveň vyrovnávať diferenciálnu rentu na územiach, kde to v rámci predchádzajúcich podnikov štátnych lesov nebolo dosť dobre možné. Nie všade sú porasty rovnako ziskové, ale postarať sa o ne je napriek tomu nevyhnutné. Lesy SR sa pritom musia správať ako každý iný podnikateľský subjekt. Z toho dôvodu nie sú imúnne ani proti ďalšej reorganizácii, ktorá by mala na budúci rok optimalizovať organizačné štruktúry. Ak sa napríklad rozhodne, že časť výrobných činností sa bude robiť dodávateľsky, znamenalo by to zníženie počtu zamestnancov. Momentálne majú

štátne lesy

predimenzované napríklad stavy technických pracovníkov a v niektorých regiónoch sa javí aj potreba zníženia počtu odštepných závodov. Finalizáciou výroby podnik na druhej strane chce udržať zamestnanosť čo najvyššie a v tomto smere podniká aj niektoré kroky. Jednou z možností je spracovanie bežne nepredajnej diviny vo vlastnom zariadení v Topoľčiankach. Podnik sa snaží rozvíjať rybné hospodárstvo a najmä spracovanie dreva. V súčasnosti má 26 piliarskych prevádzok a ich produkciu chce finalizovať vo výrobe nábytku. Zatiaľ je aktuálnou výroba chatového a záhradného nábytku a montovaných drevených domov. Generálny riaditeľ nevylučuje ani snahy o privatizáciu určitých činností, je však toho názoru, že lesy, ktoré sú majetkom štátu, by mali byť neprivatizovateľné. Najmä preto, že sa na ne nedá pozerať len cez produkciu

drevnej suroviny,

ale aj cez ostatné funkcie, ktoré sú podľa lesných hospodárov ešte dôležitejšie. Lesy SR sa počtom 13 500 tisíca pracovníkov zaraďujú medzi najväčších zamestnávateľov. Organizačne sú členené na 26 lesných a dva špecializované závody. Podnik v súčasnosti podniká už za svoje, aj keď ešte niekoľko rokov bude musieť doháňať deficit investičných zdrojov z posledných 8 - 9 rokov. Štátne dotácie sa podľa generálneho riaditeľa každoročne znižujú a sú prakticky na úrovni necelých 10 % z roku 1990. Vlani v prvom roku fungovania nového štátneho podniku väčšinu z nich museli použiť do neodovzdaných neštátnych lesov. Ide o porasty, o ktoré pôvodní vlastníci nemajú záujem, pretože nie sú výnosové a i napriek tomu si vyžadujú investície. Štátny podnik sa musí o ne postarať v súlade s platnou legislatívou. Nedoriešenou otázkou sú aj lesné cesty. Aj keď mnohé z nich vedú aj cez lesy odovzdané pôvodným vlastníkom, stále sa nepodarilo nájsť legislatívne podložený spôsob ich odovzdania majiteľom lesov. Podobne je to s malými vodnými tokmi (19-tisíc km!), ktoré štátne lesy spravujú vo verejnom záujme. V obchode s drevom i naďalej pretrvávajú

rozdielne názory

producentov i spracovateľov. Ich spoločným menovateľom sú otázky vykrytia potrieb spracovateľského priemyslu surovinou, problematika sortimentov, cien a podobne. Štátne lesy denne na naplnenie spotreby, teda toho, aby ľudia a stroje mohli vyštartovať do terénu, potrebujú zhruba 26 mil. Sk. Svoje potreby aj vinou nedochvíľnosti platcov musia pokrývať aj čerpaním krátkodobých úverov. Pohľadávky podniku k 1. januáru 2000 boli na úrovni 812 mil. Sk a počas roka ich znížili o necelých 100 mil. Sk. Za deväť mesiacov však opäť povyrástli na necelých 800 mil. Sk po lehote splatnosti. Nový spôsob obchodovania s drevom by mohli znamenať burzy s touto komoditou. Prvú si odskúšali v Nitre a pri

burzovej ponuke

zvláštnej akosti buka, hoci nešlo o veľké množstvo, zarobili navyše pol milióna korún oproti pôvodným cenníkom. Zdá sa však, že u domácich odberateľov tento spôsob predaja nemá príliš veľké sympatie. Väčšina by prijala nižšie ceny, avšak štátne lesy sú skôr toho názoru, že tie je potrebné aspoň pri atraktívnejších sortimentoch, naopak, zvýšiť. Spracovatelia dreva však namietajú obavami o stratu konkurencieschopnosti domácich výrobcov oproti zahraničným. V každom prípade sa s cenami drevnej suroviny hýbe veľmi ťažko a Lesy SR to zatiaľ ani nemienia urobiť, aby nenarušili doterajší zmier a plynulosť obchodov. Aj bez toho majú už dosť starostí s dochvíľnosťou platieb za drevo, pričom jedným z argumentov za jeho vyššie speňaženie zostávajú najmä rastúce ceny vstupov. Za vývozné aktivity v súkromných lesoch štátne lesy, prirodzene, nenesú žiadnu zodpovednosť a bez dôkazov nemožno spochybniť ani podozrenia, či vyvážané drevo skutočne zodpovedá deklarovanému sortimentu.

Peter Farárik