Nerátajte, nedorátate sa...

Tak, ako som sa nedorátal ani ja. Vlastne bol by som sa dorátal, ale to by som sa nebol mohol sústrediť na neobyčajne vtipne a pútavo napísanú knihu francúzskej spisovateľky Julietty Bonzoniovej V posteliach kráľov (REMEDIUM, preklad Hana Lerchová).

Pravda, história sa dá opísať a vysvetľovať všakovak - podľa diplomatickej aktivity, podľa počtu vyhraných bojov, podľa množstva v súbojoch zabitých súperov, ale - a to práve urobila vo svojom diele táto, nevšedným darom dôvtipu obdarovaná Francúzka, keď - zdôrazňujem, veľmi cudne a bez opisu háklivých podrobností - si zašla za svojimi historkami tam, kde máloktoré ľudské oko dohliadne.

A tak sa spolu s ňou stáva čitateľ neraz až začudovaným svedkom toho, čo sa môže odohrať za zatvorenými dverami nielen bohov, ale aj pozemských vládcov, cisárov a kráľov. Že manželská nevera je taká stará, ako manželstvo samo, je neodškriepiteľný fakt, presne tak ako mnohorakosť jej podôb. V histórii sa vyskytlo všeličo - od tajných schodísk, povrazových rebríkov, zakuklených neznámych postáv, verného a pánovi či panej odovzdaného služobníctva až po nočné odjazdy a príjazdy v nenápadných kočiaroch, množstvo ľavobočkov...Čitateľ nech nehľadá iba to, čo skrýva noc a lôžko, v tejto knihe nájde veľa zaujímavých podrobností o živote panovníkov

Preto som radšej čítal, bolo to zaujímavejšie ako rátať, koľko tých postelí vlastne bolo...

(rhk)