SR ekologickou rezerváciou

Cyklotrón budeme stavať v Košiciach i v Banskej Bystrici

„Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, neviem o prípade, že by nesúhlasné stanoviská občanov docielili zmenu projektu takéhoto druhu. Pri stúpajúcom množstve cyklotrónov, ktoré vo svete prevádzkujú, protesty proti nim sú zriedkavé. Naopak, občania vybudovanie týchto pracovísk vítajú, lebo si uvedomujú ich význam,“ zdôraznil Herman Vera Riuz z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu koncom minulého týždňa pred novinármi. Podľa neho i vyjadrení ďalších zahraničných odborníkov na nukleárnu medicínu, v súčasnosti sa cyklotróny budujú nielen v centrách miest, ale priamo v nemocniciach či na iných vedeckých pracoviskách. Dokonca z hľadiska parametrov i výkonu podobný cyklotrón, ako sa má vybudovať v Bratislave, funguje vo Fínsku priamo v areáli jednej z univerzít. Pritom študenti sa negatívnych dôsledkov žiarenia neobávajú. Na obavy nevidia dôvod, o čom svedčí aj fakt, že mnohí ani nevedeli o prevádzke cyklotrónu len niekoľko desiatok metrov od ich učební. Návrh strategického zámeru vytvoriť Cyklotrónové laboratórium v rámci Slovenského metrologického ústavu (SMÚ) schválila ešte predchádzajúca vláda a terajší vládny kabinet v auguste 1999 rozhodol o tom, že projekt sa rozšíri a Cyklotrónové centrum sa vybuduje „na kľúč“ z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči SR. Pretože SMÚ sa nachádza v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, iniciatíva vychádza odtiaľ. Niektorí obyvatelia uverili argumentom mimovládnych organizácií a nesúhlasia s jeho vybudovaním. Odborníci vo viacerých štúdiách dokazujú, že žiarenie bude hlboko pod stanovené normy. Pomer hodnôt efektívnej dávky v dôsledku prevádzky cyklotrónu a efektívnej dávky od prírodného prostredia je veľmi malý. Už v prvých obytných domoch pri Cyklotrónovom centre bude efektívna dávka 100-krát menšia v porovnaní s efektívnou dávkou od prírodného prostredia. Výskumy v celosvetovom meradle ukazujú, že priemerná dávka od prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia je 2,4 mSv (miliSievertu). V okolí cyklotrónu je prírodná radiačná záťaž ešte nižšia, čo potvrdzuje aj tabuľka, takže obavy sú zbytočné. K výhradám mimovládnych združení, prečo bude cyklotrónové pracovisko bude len v Bratislave, treba tiež dodať, že postupne sa vybuduje aj v Košiciach a v Banskej Bystrici. Aj v krajinách EÚ týchto zariadení pribúda. V Taliansku sa napríklad kompetentné orgány rozhodli vybudovať v priemere na každých 800-tisíc obyvateľov jedno cyklotrónové pracovisko. Slovensko zatiaľ nemá ani jedno. Pokiaľ ide o Karlovu Ves, jej obyvatelia dostali prísľub, že budú uprednostnení pri určitých diagnostických úkonoch, ktoré umožnia technológie Cyklotrónového centra. To však bude znamenať prínos nielen pri diagnostikovaní a liečbe nádorových a ďalších ochorení, ale aj pre iné odvetvia priemyslu. Definitívny verdikt k výstavbe Cyklotrónového centra povie v rámci procesu EIA - posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR už o niekoľko týždňov. Do akej miery a či vôbec bude akceptovať výhrady a pripomienky mimovládnych organizácií, je zatiaľ otázne.

Zdena Rabayová