Korene svetového terorizmu

Bojovať proti teroru bez ohľadu na jeho korene, privodí viac teroru

Slovenská verejnosť je bohato zásobená morálnymi apelmi boja proti terorizmu. To by mohlo zanechať osožnú stopu vo vedomí verejnosti, pravda, ak by sa statočne diagnostikovalo, čo je na príčine aktuálnej vlny teroru vo svete. Sme znamenite informovaní, aké jedovaté je ovocie tohto rozsiahleho javu, ktorý v stratégii Pentagónu a NATO hrá po stiahnutí komunizmu zo scény úlohu nepriateľa č. 1 a umožňuje predviesť všetkým kritikom globálnej situácie svaly mocností. Nevieme však a asi nemáme dosť dobre vedieť, z akých koreňov terorizmus vyrastá. Z beznádeje a zúfalstva nad desaťročiami ekonomického, sociálneho a politického násilia voči chudobným regiónom a celým kontinentom sveta. Máme sa stotožniť s nenáročným výkladom, že sú to jednoducho zlí a morálne zvrhlí jednotlivci a skupiny, ktoré vyzbrojené primitívnym náboženským fundamentalizmom útočia proti nevinným obetiam bohatého „civilizovaného“ severu, ktorý chcú zničiť.

S tým sa možno uspokojí občan pod Tatrami, ale nie priemerný Francúz, Arab, Talian, Nigérijčan, Juhoslovan, Nemec. Tam všade majú vlády problém, ako čeliť kritike boja proti terorizmu bez poctivého odstránenia príčin jeho vzniku. Rudolf Augstein, excelentný politický mysliteľ a vydavateľ spravodajského magazínu Der Spiegel je presvedčený, že „americká metóda bojovať v celom svete proti teroru bez ohľadu na jeho korene, privodí len ešte viac teroru“. Program odstránenia sociálnoekonomických koreňov terorizmu nemožno nahradiť niekoľkými tonami potravinových balíčkov pre 24 miliónov Afgancov a premietaním filmov v Kábule.

Rovnaký názor ako Augstein vyslovil na stránkach denníka Der Spiegel niekdajší egyptský dôstojník a publicista Issam Darras, ktorý ešte v čase, keď Američania podporovali Afgancov v boji proti sovietskej intervencii, bojoval tri roky po boku bin Ládina. Na otázku, či sa teroristická sieť al-Káida po eventuálnej smrti bin Ládina rozpadne, vyhlásil, že celkom určite nie. Predovšetkým jej bunky nie sú prepojené, konajú autonómne v mnohých krajinách. „Existuje veľa Osamov bin Ládinov. Či jestvuje zbraň proti terorizmu? Viac spravodlivosti pre chudobných sveta, viac slobody pre utláčané národy, ako sú Palestínčania, viac vzájomných pokusov porozumieť náboženstvu a životnému štýlu iných národov. Takéto ťbombyŤ by sa mali nasadiť.“

Veľa listov nemeckých čitateľov sa týka ozajstných záujmov Washingtonu v Strednej Ázii. „Ropa, ropa a znovu ropa,“ píše Dr. A. Schieffer z hesenského Laubachu. „Takmer pol storočia sú USA vo vojne proti vnútorným záujmom mnohých krajín.“ Nad ozajstnými cieľmi Američanov sa pozastavuje aj Ahmed Ratíb Popal, pohybujúci sa v najužšom kruhu vodcov Talibanu. Bol tlmočníkom talibanského veľvyslanca v Pakistane Saífa a bol to onen muž, ktorý s páskou na pravom oku ako pirát sedel vždy na tlačovkách po jeho boku. Mal za ženu Američanku a svoju mamu nechal nedávno previezť z Kandaháru do bezpečného (?) New Yorku. Dá sa predpokladať, že USA od neho dostali dosť cenných informácií. „Pirát“ však nechápavo krúti hlavou, keď nemeckému reportérovi vysvetľuje, ako žasol, keď Američania začali s bombardovaním. V Talibane práve dozrievala závažná roztržka, keď začali padať bomby. To medzi Paštúnmi a Talibanom vyvolalo mocnú vlnu solidarity a jednoty. O dôvod viac, aby sa vojna rozhorela a USA sa vojensky usadili v Uzbekistane a ďalších oblastiach Strednej Ázie. Nasadenie Severnej aliancie má okrem iného vyostriť nenávisť medzi Paštúnmi, Uzbekmi, Tadžikmi a legitimovať medzinárodný protektorát v Afganistane. Dodajme, že Popal dnes stojí otvorene na strane USA a podporuje Hamída Karzaja, ktorý sa za doláre snaží kúpiť niektorých veliteľov Talibanu. Karzaj je Popalov bratanec.

Vojenskými údermi, finančným a politickým tlakom možno teroristom strpčiť život. Chirurgia však nie je všemocná terapia. Oxfordský historik Timothy Garton Ash v článku pre Sme cituje Fridricha von Schillera: „Keď utláčaný človek nemôže nikde nájsť spravodlivosť, tak pokojne siahne na oblohu a stiahne si svoje večné práva, ktoré tam visia, neodňateľné a nezničiteľné, ako hviezdy.“ Ash dodáva: „O tom boli poľské povstania v 18. a 19. storočí. O tom bola aj americká vojna za nezávislosť.“

Jaroslav Brabec