Reformy strácajú hybnú silu

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ Castor & Pollux, a. s., Bratislava Ján Badžgoň.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- V roku 1991 sa Česká a Slovenská Federatívna Republika pustili, tak ako aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, do radikálnej transformácie s cieľom čo najrýchlejšie prekonať obdobie medzi centrálnym plánovaním a trhovým hospodárstvom. Bolo potrebné stabilizovať ekonomiku, vybudovať nevyhnutné inštitúcie a uskutočniť rozsiahlu štrukturálnu transformáciu. Vstup samostatnej SR do EÚ stále zostáva prioritou vlády. Počas tohto procesu je badateľná snaha odstraňovať makroekonomickú nerovnováhu a zaostávanie konkurencieschopnosti slovenskej produkcie v oblasti vývozu. Celkové podnikateľské prostredie je poznamenané potrebou priaznivého prostredia na peňažnom trhu, cenovej stability aj kurzovej čitateľnosti. Najmä pre malé a stredné podniky by mala byť k dispozícii oveľa širšia škála podporných programov na ich aktiváciu. V súčasnosti približne 85 % slovenského vývozu smeruje do krajín EÚ a nezačlenením SR do EÚ by sa naša republika dostala mimo tento priestor. Pritom nielen pre túto oblasť ekonomiky je mimoriadne dôležité pritiahnutie priamych zahraničných investícií a vytvorenie potrebných ekonomických a politických predpokladov. Aj keď pretrváva absencia dostatočného objemu zahraničných investícií, ktoré so sebou prinášajú aj zvýšenie zamestnanosti, zaznamenávame

odborný rast

pracovníkov a kvalitatívny rast domácich subdodávateľov. Súčasné podnikateľské prostredie teda ožíva. Deje sa tak hlavne zásluhou súkromných životaschopných podnikateľských subjektov. Citeľnejšie zlepšovanie slovenského podnikateľského prostredia bude možné po vyriešení dlhotrvajúcich príprav na reformu štátnej správy, riešenia vymáhania daňových nedoplatkov a iných finančných únikov, posilnenia stability slovenskej meny, decentralizácie verejných financií v prospech komunálnej sféry a definitívne ukončenie reštrukturalizácie priemyslu. V súvislosti so Slovenskom ako právnym štátom treba poukázať na uplatňovanie legislatívnych noriem, ktoré sú mnohokrát narýchlo a netransparentne novelizované a v prípade problému dochádza k nejednoznačnej a zdĺhavej interpretácii aj zo strany samotných úradníkov štátnej správy. Zlepšeniu a upokojeniu podnikateľského ovzdušia by veľmi pomohlo ukončenie „politikárčenia“ a zníženie napätia v politickej sfére.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- O zaradení v neposlednom rade rozhodla aj momentálne vyššia atraktivita nízkej nasýtenosti trhu zahraničnými investíciami v súvislosti so zlepšeným inštitucionálno-právnym prostredím. Na rozdiel od vžitých predstáv sú faktory ako nízke daňové zaťaženie,

vládne dotácie

na výkup pozemkov a pod. pre väčšinu zahraničných investorov menej významné. Tieto výhody sú pri „lákaní investorov“ ponúkané okolitými tranzitujúcimi ekonomikami a sú považované takmer za samozrejmosť. Okrem toho si väčšina veľkých významných investorov aj tak dokáže vymôcť oslobodenie od platenia daní, aspoň na nejaký čas. V prípade zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia výrobu presťahujú inde. Omnoho podstatnejšie sú faktory, ako je prístup na trhy, politická a ekonomická stabilita krajiny a zapojenie krajiny do určitých politických a ekonomických štruktúr, ako aj všeobecný komfort podnikateľského prostredia. Hlavným tromfom SR je predovšetkým geografická poloha a dobré väzby tradičných výrobcov na trhy strednej a východnej Európy a do určitej miery aj rezervoár lacnej a relatívne kvalifikovanej pracovnej sily. Tento faktor, samozrejme, nemôže byť donekonečna preceňovaný, pretože na Slovensku je citeľný nedostatok špičkových odborníkov v niektorých ekonomických, právnych a technických odboroch. Systémové, inštitucionálne a makroekonomické faktory berú zahraniční investori vážne. Globalizáciou obchodu s kapitálom prišlo koncom 80. rokov a začiatkom 90. rokov k súpereniu medzi juhovýchodnou Áziou a Latinskou Amerikou a regiónom tranzitívnych ekonomík v strednej Európe (Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko). Čistý

prílev kapitálu

do tohto regiónu bol v období rokov 1995 - 1999 vo výške 89,7 mil. USD, zatiaľ čo do juhovýchodnej Ázie smerovali vo výške 50,63 mil. USD. Vo vzťahu k Slovensku skutočnosť v porovnaní k ostatným krajinám strednej Európy nie je priaznivá. Nízky záujem zahraničných investorov o Slovensko v rámci tranzitujúcich krajín je ovplyvnený aj nevyjasneným rámcovým vzťahom štátu voči záujemcom, a teda potrebou urýchleného odsúhlasenia novely k zákonu č. 175/1999, ktorý konečne bude definovať nielen jasné parametre na získanie štatútu významného investora a definíciu tohto pojmu, ale bude presne charakterizovať zvýhodnenia pre túto skupinu podnikateľov. Pripravovaná novela rieši iba podmienky pre zahraničných investorov, treba sa však zaoberať aj zlepšením podmienok pre samotné slovenské podnikateľské prostredie. Nízky záujem zahraničných investorov súvisí aj s potrebou zlepšenia právneho, regulačného a daňového rámca a odstránením bariér, čo je v kompetencii ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Ide hlavne o ťažkopádnosť a byrokraciu v procese zriaďovania spoločnosti a častú zmätočnosť. V neposlednej miere sa investor stretáva s pretrvávajúcim klientelizmom a korupciou na rozličných úrovniach. Je jasné, že krajiny s vysokou

mierou korupcie

si vlastne investorov sami odháňajú a korupcia rozvracia politický proces a podkopáva účinnosť právnych predpisov. Na druhej strane medzi lobingom a korupciou je podstatný rozdiel. Pokiaľ lobing je prínosom pre rozvoj toho-ktorého obchodu, korupcia a finančné odmeny vplyvným skupinám a jednotlivcom pre samotný rozvoj krajiny a zlepšenie morálky v jej podnikateľskom prostredí nie sú pozitívom na pritiahnutie zahraničných investícií.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Pri hodnotení výsledkov transformačného procesu na Slovensku je potrebné vychádzať z niektorých daností krajiny. Slovensko je malá a ekonomicky otvorená krajina a ako taká je závislá od okolitého hospodárskeho prostredia. Každý politický aj ekonomický výkyv je mimoriadne citeľný a náš ekonomický vývoj je závislý od vývoja v Európe. Momentálne sa síce nachádzame vo vzostupnej fáze hospodárskeho cyklu, ale ako súčasť stredoeurópskeho regiónu sme

stále vnímaní

ako krajina s určitým rizikom. Navyše, nie celkom zreteľná politická scéna (aj z vnútorného hľadiska) je zložitou bariérou na prekonávanie zvonka. Podľa pravidelného monitoringu napredovania Slovenska, ktorý za všetky oblasti predkladá Európska komisia Európskej rade, je Slovensko hodnotené ako krajina schopná prijímať záväzky vyplývajúce z členstva, hlavne pokiaľ ide o vyhliadky v súvislosti s ekonomickými kritériami, ktoré vytýčila Európska rada (trhová ekonomika, schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie). V poslednej správe je zdôraznený dosiahnutý pokrok v prijatých reformných opatreniach. Najväčšie dlhy demokratizácie je možné vidieť v oblasti reálnej demokracie vo všetkých oblastiach života. To zahŕňa aj riadne fungovanie parlamentných výborov a kontrolných orgánov, ktorých obsadzovanie vedúcou opozičnou stranou je ignorované. Vyslovovanie dôvery a nedôvery vnútri vedúceho koaličného zoskupenia, podozrenia z korupcie na vysokých vládnych postoch, demisia ministra zdravotníctva v súvislosti s kritikou fungovania systému verejnej zdravotnej starostlivosti, to sú len príklady poukazujúce na

vnútorné napätie

vnútri koaličnej vlády. Pokrok nie je dostatočne hmatateľný pri posilňovaní praktického fungovania štátnej správy. Politizácia, protekcionizmus a nedostatočná zodpovednosť stále patria k znakom slovenskej verejnej správy. Na posilnenie a rozmach domácej podnikateľskej bázy je potrebný predovšetkým jasne stanovený súhrn pravidiel platných pre všetkých účastníkov. Pokiaľ bude reforma štátnej správy odďaľovaná a prijímané riešenia nebudú dostatočné, môže dôjsť k závažným prekážkam pri prijímaní Slovenska do EÚ. Istým pozitívom môže byť aj prijatý zákon boja proti korupcii a implementácia programu do praxe. To, že Slovensko si plní politické kritériá na členstvo v EÚ, je znakom pokroku v konsolidácii demokratického systému. Na druhej strane s postupujúcim časom rýchlosť reforiem stráca svoju hybnú silu aj v dôsledku nezhôd na politickej scéne. Transformácia dobrých zámerov a dobre premyslených koncepcií do konkrétnych krokov by sa nemala oneskorovať.