Federálne vízie

„Francúzsko-nemecký motor európskej integrácie akoby opäť ožíval. Dokonca sa dohodli aj na tom, čím chcú, aby Európa bola: federáciou národných štátov s ústavou, ktorá bude obsahovať chartu ľudských práv,“ napísal britský denník Financial Times. Hoci akákoľvek zhoda medzi Berlínom a Parížom spravidla vyvoláva spokojnosť na tvárach eurooptimistov, stále sa ešte vôbec nedá hovoriť o víťazstve vízie jednotnej Európy.

Vízia, ktorú prezident Chirac a kancelár Schröder predostreli nedávno na stretnutí v Nantes, je stále dosť neurčitá. Federálny a federácia sú pojmy vysoko praktické pre dennú politiku. Vyslovujú sa ľahko, keďže je možné interpretovať ich viacerými spôsobmi. Ponúknutá predstava je teda skôr rámcom, ktorý bude treba naplniť konkrétnym obsahom. Schröder a Chirac sa v tomto smere napríklad prihovorili za vytvorenie spoločných policajných zložiek, ktoré by patrolovali na hraniciach únie, zhodli sa na potrebe posilniť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (pritom sa Nemecko bráni nákupu novej výzbroje). Volali aj po užšej koordinácii politiky v rámci eurozóny vrátane harmonizácie daní, najmä podnikových, ako aj po zvýšení úsilia na vytvorenie jednotného finančného trhu v EÚ. Tieto a ďalšie témy bude však treba prediskutovať s partnermi z EÚ, pritom času na diskusiu je čoraz menej.

Vlastne je ho tak málo, že je otázne, či je zmysluplné venovať ho debate o politických projektoch a víziách. Na dvere totiž klope rozšírenie. Po tom, čo Brusel viac-menej na seba prevzal záväzok, že už v roku 2004 prijme nové krajiny (a nie iba jednu), únia musí prispôsobiť tejto výzve tak inštitúcie, ako aj vnútornú organizáciu. Chce to množstvo politických rozhodnutí, ale aj následných praktických skutkov. A ak sa aj EÚ stihne politicky a legislatívne pripraviť na rozšírenie v roku 2004, na rad príde ešte ťažší oriešok - reforma financovania. Nemecko je napríklad už teraz odhodlané racionalizovať poľnohospodársku politiku, keďže „odmieta platiť dotácie francúzskym farmárom“. Skúsme si predstaviť, čo sa stane, keď EÚ bude schvaľovať nový rozpočet na roky 2007 až 2013. Za rokovacím stolom sa ocitnú noví členovia bojujúci za finančnú podporu z agrárnych a zo štrukturálnych fondov, starší chudobnejší členovi bojujúci o zachovanie doterajších privilégií, ako aj najvyspelejší členovia odmietajúci ďalej zvyšovať finančný príspevok do rozpočtu EÚ. Bude to kto z koho.

Inými slovami, o stupni a hĺbke integrácie napovie skôr čas. Všeobecné vízie politikov skôr majú animovať občanov EÚ a presvedčiť ich, že budúca únia bude spĺňať ich predstavy a potreby. Lebo bežný Európan v žiadnom prípade nie je zástancom rýchlej integrácie.

Rastislav Boldocký