Bude lepšie na trhu práce?

Vyhliadky pracovať v zahraničí tiež nie sú pre nás ružové

Začnime napríklad Nemeckom, ktoré si v letných mesiacoch vždy podstatne zlepší ukazovatele nezamestnanosti, v tomto roku to však nezabralo. Priemerná nezamestnanosť v Nemecku bola 9,2-percentná a vo východných spolkových krajinách oveľa vyššia. Prognózovaný rast HDP sa pohybuje okolo troch percent. Na to, aby sa podstatne zvýšila zamestnanosť, by sme potrebovali rast HDP okolo 4 - 5 %. Pritom v roku 2000 napríklad pracovalo v ČR 63-tisíc Slovákov, v Rakúsku asi 45-tisíc, pravda, oficiálne. Práca v zahraničí má dva aspekty, prínos pre jednotlivca a prínos pre spoločnosť. Zjednodušme problematiku sociálneho zabezpečenia, lekárskej starostlivosti atď., ostaňme pri tom, že peniaze, ktoré si tam jednotlivec zarobil, prinesie so sebou väčšinou aj domov, do republiky. Tí šťastnejší, ktorí neboli oklamaní, si prinášajú zárobok, čiže úspory vysoko prevyšujúce priemernú mzdu na Slovensku. Po desaťročnej skúsenosti a zovšeobecnení poznatkov môžeme povedať, že áno, aj prácou v zahraničí sa znižuje počet nezamestnaných a napätie na trhu práce. V polovici roku 2001 už nemali problémy s hľadaním si práce v zahraničí odborníci vo výpočtovej technike, v informačných technológiách, administrátori a správcovia sietí, odborníci s jazykovými vedomosťami či už v gastronómii alebo hotelierstve, ba aj v remeslách ako mäsiar, výsekár a pod. Zamestnávatelia sa obracajú na nás aj inzerátmi priamo, v tzv. občianskej, čiže v riadkovej inzercii. Žiaľ, väčšinou je tam aj napísané, že „nevyhnutné dohovoriť sa v nemeckom jazyku“. Do sprostredkovania

práce v zahraničí

sa zapojilo takmer 200 agentúr, väčšina z nich s povolením od Národného úradu práce. Zdanlivo je ponúk práce v zahraničí dosť - do Talianska do poľnohospodárstva, pohostinských zariadení, stavebníctva, na montážne práce, berú automechanikov, inštalatérov, vodičov. Zdravotné sestry sú vítané v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, pracovné sily na zber v Španielsku, Grécku a v Izraeli.

Prax pri vydávaní povolení bola taká, informuje Ing. Jitka Repková z generálneho riaditeľstva NÚP, že žiadateľa (ak vôbec prejavil záujem mať takéto povolenie), pozvali na povoľovacie konanie do Bratislavy a po informatívnom rozhovore, po predložení predpísaných dokladov, dostal povolenie na sprostredkovanie práce v zahraničí. Momentálne má povolenie vyše dvesto subjektov, iba v roku 2001 vydal NÚP 90 povolení. To svedčí o tom, že sprostredkovanie práce je a môže byť výnosným predmetom podnikania, najmä ak nepostupuje podľa zákona, pretože klient, ktorému bola takto sprostredkovaná lukratívna práca v zahraničí, túto skutočnosť NÚP neavizuje. Ten, kto sa

uchádza o povolenie

na sprostredkovanie práce v zahraničí, podáva ho povinne na Okresnom úrade práce, tí žiadateľa poznajú, vedia o ňom, či nemá podlžnosti voči OÚP, a odporúča (alebo neodporučí) žiadateľa. Na NÚP každý mesiac zasadá komisia, ktorá posudzuje takéto žiadosti. Očakáva sa, že pracovníci okresných úradov práce sa s danou osobou - žiadateľom už na nejakej úrovni stretli. Aktuálny zoznam oprávnených subjektov spolu so sadzobníkom za sprostredkované služby musí byť umiestnený na vývesnej tabuli OÚP či na samoobslužnej stanici na vyhľadávanie pracovných miest. Náborové inzeráty subjektov majúcich oprávnenie sprostredkovať prácu za úhradu sa môžu umiestňovať na vývesných tabuliach za predpokladu, že je to so súhlasom povereného zamestnanca. Ten zodpovedá za obsah oznamu a za jeho súlad s udeleným povolením (napríklad určité krajiny). Okrem toho, že v podnikateľskom systéme

čierne ovce

sprostredkovateľov práce v zahraničí predstavovali cudzí prvok, pracovali väčšinu na vlastnú päsť a vopred kalkulovali s určitým dielom zisku z nečestných, podvodníckych „transakcií“, sprostredkovanie práce v zahraničí je aj v záujme štátu. Každá pracovná sila, ktorá sa uplatní na kratšie alebo dlhšie v zahraničí, a to oficiálne, znižuje výdavky štátu na politiku zamestnanosti.

Vytváranie pracovných miest je zložitejšie a darí sa to oveľa pomalšie, ako sme očakávali. Dodajme, že sa zatiaľ nesplnili ani naše očakávania, čo prinesú v zamestnanosti priemyselné parky. Ukazuje sa, že najmä v zaostalých oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou sa napriek snahe štátnych orgánov nedarí vytvárať toľko pracovných miest, koľko sme pred pár rokmi dúfali. Na sprostredkovateľské agentúry treba

prísny meter,

je to v záujme občana, nezamestnaného a najmä nezaopatreného. Poriadne si neprečíta, čo je v inzeráte, neinformuje sa u svojich známych, nehľadá ľudí, ktorí už s dotyčnou agentúrou niečo mali. Zmluva o sprostredkovaní práce by mala mať v každom prípade písomnú formu. Často je to len dohoda medzi občanmi podľa paragrafu 115. Úrady práce nemôžu ochrániť všetkých pred niektorými nečestnými podnikateľskými subjektmi. Mobilitu pracovnej sily do zahraničia zabezpečujú nielen agentúry, ale je tu aj NÚP, ktorý uskutočňuje sprostredkovanie zamestnania v zahraničí na základe dohôd a zmlúv s mnohými štátmi. Sú tu aj individuálne spôsoby zamestnávania. Napríklad v susednom Rakúsku bolo v auguste touto formou zamestnaných 5000 slovenských občanov. Na generálnom riaditeľstve NÚP v Bratislave existuje oddelenie medzinárodnej

mobility práce,

v rámci kraja alebo okresov existujú referenti, pracovníci, ktorí to majú na starosti. Súčasťou celkových aktivít je aj pôsobenie na agentúry, na sprostredkovateľov práce nielen vymedzením určitých pravidiel, pokynov, prístupom k riešeniu tohto problému, ale viac to chce angažovať sa v problematike medzinárodnej mobility práce.

Ivan Klačanský