Cieľom je vytváranie hodnôt

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ s. r. o. Coca-Cola Beverages Slovakia Ivan Štefanec.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Súčasné obdobie v našej krajine je predovšetkým veľmi dynamické, zodpovedajúce transformačným zmenám posledného desaťročia. Celosvetovo zaznamenávame na prelome tisícročí obdobie informačnej revolúcie a v strednej a vo východnej Európe navyše revolučnú zmenu vlastníctva. Tieto zmeny, samozrejme, vedú k zmene myslenia, historicky najpomalšej, ale najdôležitejšej zmene. Tieto skutočnosti významne ovplyvňujú naše súčasné ovzdušie, ktoré sa pri svojej dynamike rozhodne zlepšuje. Upevňujú sa inštitucionálne vzťahy, vlastnícke práva a rozvíja sa vedomostná úroveň ľudí. To sú jednoznačne predpoklady ďalšieho rozvoja. Slovensko zaznamenalo za posledné roky rýchlejšie tempo rozvoja ako jeho porovnateľní susedia a pri udržaní tohto trendu má ešte na viac. Pri súčasnom globálnom prepojení sa nás, samozrejme, týka

každá zmena

vo svete. Pre zlepšenie súčasnej situácie sa preto snažím sledovať všetky zmeny, prípadne ich predvídať. Riadenie firmy a podnikanie je síce o vytváraní hodnôt akcionárov, ale aby mohla firma dlhodobo úspešne pôsobiť, jej orientácia musí byť nasmerovaná na zvyšovanie hodnôt a obohatenie všetkých v rámci jej pôsobenia. To je i poslanie, ktoré sa snažím napĺňať. Aj preto moje pôsobenie i pôsobenie mojich kolegov vo firme nie je sústredené len na vnútrofiremné záujmy, ale v rámci asociačných združení sa snažíme o aktívne ovplyvňovanie legislatívy, podporujúcej transparentné podnikateľské prostredie. V tomto smere pracujeme i na medzinárodnej úrovni, čím navyše priamo podporujeme slovenské integračné ambície. Keďže za prioritu ďalšieho rozvoja našej krajiny považujem rozvoj vzdelanosti, snažím sa v rámci možností o podporu vzdelávania založenú na praktických ukážkach fungovania našej firmy. Vypracovali sme a aktívne realizujeme úspešný program

výučbových prehliadok

nášho moderného výrobného závodu pre základné a stredné školy. Na Ekonomickej univerzite prebieha ojedinelý projekt výučby o fungovaní globálnej firmy v lokálnych podmienkach, realizovaný výlučne len manažérmi našej spoločnosti, no a popri podpore a aktívnej participácii nespočetných odborných konferencií je to v neposlednom rade podpora MBA programov pri Fakulte manažmentu UK, v ktorých sa vzdelávajú i naši pracovníci. Dovolím si tiež zdôrazniť, že pre všetky naše činnosti je kvalita samozrejmým atribútom. Zdôraznenie kvality a jej chápanie ako spôsobu práce, nielen ako výsledku, bolo jedným z dôvodov našej účasti v súťaži o Národnú cenu za kvalitu, v ktorej sme v tomto roku zvíťazili.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor‘s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Zlepšenie slovenského ratingu je rozhodne pozitívnym signálom a povzbudením pre investorov. Je to výsledok kvantitatívneho i kvalitatívneho pokroku krajiny. Súčasný stav, keď je na Slovensku menej zahraničných investícií na obyvateľa v porovnaní s podobnými transformujúcimi sa krajinami, je len logickým dôsledkom našich protiinvestičných krokov z predchádzajúceho obdobia. Investori vždy hľadajú predovšetkým stabilitu. Predbehnutie ostatných je pre Slovensko

veľkou výzvou,

ale aj v tejto oblasti zaznamenávame pozitívne trendy rastu. Je dôležité si však uvedomiť, že na investorov sa nedá len pasívne čakať, ale pre rast investícií je nevyhnutné robiť aktívnu proinvestičnú politiku. Mnohé vyspelejšie krajiny v tom majú obrovské skúsenosti. Ďalším významným faktorom je potom nasmerovanie investorov do odvetví, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, a ktoré majú dlhodobú budúcnosť. Za správny považujem aj trend z posledného obdobia, snažiaci sa o vyprofilovanie „stredoeurópskeho investičného priestoru“, čo nám môže len prospieť. Som presvedčený, že pri zdôrazňovaní našich predností, ktorými sú predovšetkým kvalita ľudského potenciálu a solídna infraštruktúra, máme i v tejto oblasti reálne predpoklady ďalšieho

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny pre realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Stabilizácia ekonomického prostredia je realitou, za ktorú hovoria čísla. Chcem opätovne zdôrazniť predovšetkým trendy, ktoré sú veľmi pozitívne. Osobne považujem za transformačné úspechy predovšetkým stransparentnenie privatizácie a vstup veľkých investorov, úroveň domácej meny a menovú politiku vôbec,

udržanie inflácie

na akceptovateľnej úrovni a zreálnenie daňového zaťaženia. Viditeľný je i dialóg vládnej garnitúry s podnikateľským okolím a obnovenie dôvery vo vládne inštitúcie. Výsledky hospodárskeho rastu sú nedocenené, berúc do úvahy súčasné spomalenie rastu vo vyspelých krajinách. Popri zlepšujúcej sa hospodárskej situácii nemôžeme, samozrejme, nevidieť prekážky ďalšieho rastu, ako je predovšetkým vysoká nezamestnanosť, nepružnosť inštitúcií pri vymožiteľnosti práva, zastaraný systém zdravotníctva a školstva a absentujúca reforma dôchodkového systému. Vývoj zahraničného obchodu sa nevyvíja priaznivo a je ho tiež potrebné pozornejšie analyzovať. To sú výzvy na ďalšiu etapu transformácie, ktoré sa však, samozrejme, nedajú riešiť oddelene. Východiskom v súčasnej etape globalizácie je predovšetkým ešte intenzívnejšia spolupráca s ostatnými krajinami, osobitne

v priestore V4,

pokračujúca liberalizácia trhu na úkor administratívnych zásahov do ekonomiky a, samozrejme, naša integrácia do transatlantických a európskych bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Je dôležité si uvedomiť, že integračné zoskupenia nemôžu byť cieľom, ale len prostriedkom ďalšieho rozvoja krajiny. Tu vidím priestor na vypracovanie dlhodobej vízie krajiny za účasti širokého spektra verejnosti. Podmienkou úspešného fungovania ekonomiky sú transparentné pravidlá na trhu, ktoré platia pre každého rovnako. Neakceptovateľná je diskriminácia akýchkoľvek nových výrobkov a za absolútne logické považujem prísne dodržiavanie zákonov hospodárskej súťaže. V súvislosti so štátnymi a „kvázištátnymi” fondmi ešte stále pretrvávajú snahy o ich zakladanie a zneužívanie. Jediným riešením takýchto fondov bez stanovenia cieľov použitia (len s cieľom zabezpečenia poplatkov do nich), je ich nekompromisné zrušenie. Východiskom je vždy stanovenie cieľov v príslušnej oblasti a vytvorenie fungujúceho systému s účasťou všetkých. Táto oblasť je napríklad momentálne veľmi aktuálna pri riešení legislatívy v oblasti životného prostredia.