Čo je bezplatnosť?

Peter Kasalovský

Minister zdravotníctva SR Roman Kováč sa prezentoval nedávno aj takýmto názorom: „... ľudia si zle vysvetľujú pojem bezplatná zdravotná starostlivosť. Bezplatnosť neznamená zadarmo, to znamená len to, že pacient nemusí zo svojej peňaženky okamžite zaplatiť lekárovi, ale to, že zaňho platí poisťovňa a on to poisťovni spláca svojimi celoživotnými príspevkami, to znamená obsah slovíčka bezplatne. Zdravotníctvo nie je zadarmo, pretože to je práca, to sú lieky, to je materiál, a to všetko musí niekto zaplatiť a navyše Ústava SR hovorí aj to, že každý občan má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia za podmienok, ktoré stanoví zákon.“ Toto povedal v rozhovore pre Lekárnik č. 11/2001. Priznal aj to, že nebola a nie je politická vôľa zmeniť, resp. doplniť príslušný ústavný článok ani o rezortom navrhovaný doplnok „za podmienok a v rozsahu, ktorý stanoví zákon“.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč však opomenul citovať celý článok 40 Ústavy SR, ktorý hovorí v prvom rade, že: „Každý má právo na ochranu zdravia.“ Čo by to malo znamenať v praktickom živote, nerozviedol. Ozrejmil však to, čo je ďalej v tomto článku. Je dôležité, že občania majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon. To je de facto formulácia z Ústavy SR, ktorá sa dá vysvetľovať na niekoľko spôsobov, ale priemerný občan musí mať nemalé problémy s tým, aby pochopil, čo znamená: „... za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Rezortný minister R. Kováč je presvedčený, že tým zákonom je Liečebný poriadok, ktorý definuje podmienky, teda služby plne hradené, a tie, na ktorých má pacient spoluúčasť. Zároveň však občanom odporučil a svojím spôsobom zdôvodnil rozumnosť doplnkového zdravotného poistenia.

Teoreticky zákon môže ustanoviť, že pacient bude mať 100-percentnú spoluúčasť na poskytnutých službách v zdravotníctve. Potom nebude platiť ministrove vysvetlenie pojmu „bezplatnosť“, tak ako neplatilo v celom rade prípadov, neplatí ani dnes. Zdravotníctvo je tiež eldorádom, tak ako mnohé iné sféry, ktorých sa dotkla transformácia na slovenský spôsob. Z tohto rezortu idú aj, napríklad, mnohomiliónové investície do stále štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sa potom privatizujú za symbolické sumy. Pritom občanovi nie je o. i. známe to, čo je štandard služieb, na ktorých nemá spoluúčasť. Navyše, vytrvalo sa vytvára predstava o nedostupnosti, resp. až nemožnosti kvality a odkázanosti na hradené služby (neraz aj všimné - úplatky) konkrétnym zdravotníckym pracovníkom. Akoby štátny rozpočet nebol vytvorený príjmami daňových poplatníkov, t. j. občanmi a zdravotné poisťovne boli na dne, lebo, vraj, nedostávajú takmer nič nielen od poistených občanov, ale ani od ich zamestnávateľov a pramálo od štátu za jeho poistencov.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč nemohol ani v spomínanom rozhovore prekročiť svoj tieň. Nemá totiž finančné zdroje, ktoré by si želal, a je pod tlakom jednej veľkej zdravotnej poisťovne, azda aj jednej-dvoch menších a celého radu organizácií, ktoré zabezpečujú zdravotníctvo. Je síce polomŕtve, ale predsa dýchajúce, a to predovšetkým vďaka pohrobkom duchom a výkonmi veľkých lekárov, o ktorých nebola a dodnes nie je núdza. Aj keď niektorí už dávno žijú ako hraboše poľné či sysle z tatranskej kosodreviny, pričom väčšinou sa k vzdelaniu dostali nie bezplatne, ale zadarmo, t. j. za peniaze daňových poplatníkov v predchádzajúcom režime, a tie, povedané ministrovým jazykom, by mali splácať celoživotne. Taký R. Kováč sa však nezmôže na pokus vysvetliť to slovíčko bezplatnosť ako službu bez platby, resp. bezplatnú službu, pretože je neprijateľná.

Výlučne preto, že štát nemá také finančné zdroje, aby bola bezplatná zdravotnícka starostlivosť ako v minulom režime (pokiaľ nebudeme myslieť na podplácanie) alebo bezplatná na základe zdravotného poistenia, pričom nebude pacient platiť hneď a zaraz lekárovi, ako to definoval rezortný minister R. Kováč. Nehovoriac už o výbere lekára, zdravotníckeho zariadenia, celkovej informovanosti o jeho organizácii, službách, možných poplatkoch, doplatkoch a iných platbách za nadštandardnú starostlivosť a personálnu zostavu. Viaceré zdravotnícke zariadenia sú predobrazom toho, že občan v pozícii pacienta môže byť spokojný, nebyť v strese len z toho, že má ísť k lekárovi a nehovoriac už o pocitoch z možnosti nemocničnej liečby, ktorá je príliš vzdialená od ľudskej dôstojnosti. Zadlženosť zdravotníckych zariadení je odstrániteľná v reálnom čase iba vtedy, keď budeme mať také ložiská ropy, aké sú trebárs v Kuvajte či v Saudskej Arábii.

Bolo by záslužné a nezabudnuteľné, keby práve minister zdravotníctva R. Kováč urobil ten krok do reality a začal sa starať o to, aby bola riešená do dôsledkov ochrana zdravia a bezplatná zdravotná starostlivosť, prestal sa brániť transparentnej privatizácii zdravotníckych zariadení a postaral sa o stálu kontrolu hospodárenia s inkasom poistného v zdravotných poisťovniach. Nehovoriac už o hospodárení zdravotníckych zariadení. Predovšetkým preto, že nič nie je cennejšie ako zdravie všetkých občanov, a to je prinajmenej problematické. Čo mu bráni urobiť hrubú čiaru za minulosťou, aj tou nešťastnou „bezplatnosťou“, oddlžovať postupne zdravotnícke zariadenia a zužitkovať záujem ich pracovníkov o bezplatný prenájom za zákonom stanovených podmienok...?!

Peter Kasalovský