PRIDRAHÝ EXPERIMENT

Personálne zmeny vo vedení Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ku ktorým došlo začiatkom jesene, utlmili rozvírenú hladinu verejnej mienky okolo tejto témy. Jej dôvodom bolo medializovanie pozastavenia čerpania prostriedkov PHARE na podporu exportu z krajín EÚ. Najmä pre výhrady Európskej komisie k aktivitám a forme existencie samotnej agentúry a údajne aj k jej dnes už bývalému šéfovi. Hoci SARIO vznikla podľa proklamácií kompetentných po voľbách preto, aby zefektívnila podporu exportu a investícií, v pozadí celej myšlienky bolo eliminovať Fond na podporu zahraničného obchodu z hry. Išlo teda o získanie vplyvu nad rozhodovaním o prostriedkoch na podporu exportu. Z kuloárových informácií vyplýva, že ďalšími dôvodmi vzniku SARIO bolo „schovať“ pod ňu aj Slovenskú národnú agentúru pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), ku ktorej už dlhší čas vyslovovali slová kritiky nielen slovenskí podnikatelia, ale aj Európska komisia, a tiež „dohodiť“ dobré fleky svojim. No v zákulisnom boji skupinových záujmov (snaha mať včasné informácie o plánoch potenciálnych investorov a využiť ich vo svoj prospech) zostala práve podpora exportu na vedľajšej koľaji. Namiesto toho, aby sa nejakým spôsobom znížili stanovené odvody za každú exportnú a importnú operáciu do fondu, k výške ktorých mali predovšetkým väčšie podniky

oprávnené výhrady,

povinnosť odvádzať ich sa úplne zrušila. Tým sa fond prakticky zlikvidoval. Čo je však ešte horšie, aj to, čo sa z prostriedkov fondu za niekoľko rokov pre podporu exportu z peňazí podnikateľov vybudovalo, vyšlo de facto nazmar. Nebolo z čoho podporovať ďalej malých a stredných podnikateľov, ktorí sa chceli presadiť na zahraničných trhoch, zabrzdil sa aj rozbeh informačných programov, zahraničné delegatúry začali živoriť. Fond sa mal tiež začleniť pod SARIO rovnako aj implementačná jednotka EÚ na podporu exportu spod strechy ministerstva hospodárstva. FPZO však vznikol zákonom a hoci sa mal aj zákonom zrušiť, nestalo sa tak dodnes. Aj keď pôvodné

sľuby zneli,

že sa zruší najneskôr do septembra minulého roka. Kým však pri povinných odvodoch fond disponoval ročne sumou minimálne okolo 400 mil. Sk, zo štátnej pokladnice sa na tento účel vyčlenil vlani a predvlani len zlomok z uvedenej sumy. Konkrétne 30 a 50 mil. Sk. Navyše, pre rozhodnutie komisie ministerstva hospodárstva ich SARIO ani nevyužilo. Aspoň tak o tom informoval bývalý riaditeľ SARIO pár dní pred svojím odvolaním. MH SR bolo totiž, prakticky od nástupu terajšieho ministra Ľ. Haracha do funkcie, proti presunu implementačnej jednotky PHARE na podporu exportu pod SARIO. Jeho argumenty našťastie presvedčili aj ostatných členov vlády a v takmer

dvojročnom spore

okolo tejto otázky s vicepremiérom I. Miklošom napokon Ľ. Harach zvíťazil. Dosiahol zrušenie nekonečného procesu zakladania SARIO ako akciovky, ktorej akcionármi malo byť niekoľko rezortov. Konkrétne išlo o Úrad vlády a FNM SR. V súčasnosti už podľa našich informácií Európska komisia konečne „odklepla“ uvoľnenie dlhoočakávaných prostriedkov v hodnote 5,5 mil. EUR. Treba dotiahnuť už len určité technické detaily, aby sa rozbehla podpora viacerých programov. Aj MF SR už údajne vydalo rozpočtové opatrenie na uvoľnenie prostriedkov na podporu exportu za rok 1999 a 2000. Žiaľ, oba zdroje sa začnú využívať až na budúci rok, hoci aj prostriedky z Európskej komisie sú ešte za rok 1999. Ako najväčší paradox však vyznieva fakt, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sa uvažuje o uvoľnení prostriedkov na zriadenie aspoň piatich zahraničných delegatúr. A tak ideme zasa budovať to, čo sme len nedávno zrušili. Veď Fond na podporu zahraničného obchodu vybudoval za

peniaze podnikateľov

celú sieť delegatúr a úspešne rozbehol ich činnosť. Kým však jeho predstaviteľom bola už pred rokmi jasná úloha delegatúr v získavaní investorov, expredstavitelia SARIO, ako aj niektorí členovia vládneho kabinetu až v posledných mesiacoch začali význam delegatúr v rámci podpory prílevu zahraničných investícií chápať. Škoda len, že až pod vplyvom štatistík z okolitých transformujúcich sa krajín. V každom prípade nás však experimentovanie okolo SARIO vyjde poriadne draho. Nielen vo forme potrebných prostriedkov na budovanie už raz vybudovaného, ale v konečnom dôsledku aj v raste deficitu zahraničného obchodu a v strate šancí a času pri získavaní investorov. A ako to už na Slovensku býva zvykom - zodpovednosť za celé kocúrkovo okolo SARIO a uvedené dôsledky nenesie nik.

Zdena Rabayová