Kľúčom je zlacniť investície

Prečo investori uprednostňujú západ Slovenska

Z termínu priemyselné parky sa stal v dnešných dňoch módny slogan. Hovorí sa o nich toľko, ako kedysi o robotizácii, avšak výsledky ich realizácie zaostávajú za očakávaniami, lebo ku skutkom často chýba kardinálny segment - kapitál. Aj už existujúci zákon o nich mnoho manažérov vníma asi tak, že úspešným umožňuje hlásiť sa o štátnu podporu, ale zástancovia dotačnej politiky ho kritizujú. Teritoriálny fenomén zohráva veľmi dôležitú úlohu v ich etablovaní, čo znamená, že v okolí Bratislavy zahraničný investor veľmi rád investuje, veď hodnota jeho investície rastie polohou. Nebráni sa ani vykúpeniu pozemku a vložiť peniaze do infraštruktúry, ako napríklad v prípade Plastic Omnium v Lozorne. Táto ústretovosť investorov, pochopiteľne, klesá úmerne so vzdialenosťou smerom od Bratislavy na východ, a tam je už karta obrátená. Žiadajú pozemky za symbolickú cenu, chcú už vybudovanú infraštruktúru a lákať ich treba daňovými úľavami a podporami v rekvalifikácii. To je skutočnosť, s ktorou sa podnikatelia hľadajúci v tomto teritóriu strategických partnerov zrejme musia vyrovnať. V prospech trpezlivých hovorí vari iskierka nádeje, že sa dostaneme do európskych štruktúr, čo pre západnú časť kontinentu bude v záujme hľadania nových trhov ďalej na východ za hranicami Slovenska signálom, aby svoje bázy umiestňovali

čím bližšie

k schengenskej hranici. Podľa možností ešte na našom území, a pravdepodobne vtedy príde vhodný čas rozvoja pre okresy na východe Slovenska susediace s Ukrajinou.

Ďalšou otázkou je, ako tieto parky stavať. Z historického hľadiska je totiž zrejmé, že priemyselné parky u nás nie sú veľkou neznámou, tobôž nie objavom, ony vybudované už boli a ich garantom v spomínanom regióne bol napríklad košický Hutný projekt. V archívoch firmy je množstvo projektov napríklad o VSŽ, o Bočiari v ich tesnej blízkosti, a podobne by sme sa mohli zmieniť o Vihorlate v Snine, o vagónkach v Poprade a Trebišove, ako aj o „nábytkárňach“ v Spišskej Novej Vsi alebo v Kráľovskom Chlmci, nevynechajúc územia v Prešove a Bardejove. Tie boli všetky budované ako priemyselné zóny s potrebnou infraštruktúrou, na čo prispel štát. V súčasnosti sa situácia mení, ísť do podobných akcií si trúfajú veľké, ešte dosiaľ štátne podniky ako vodárne, kanalizácie, elektrárne, plynárne. Túto situáciu na východe - stavať priemyselný park na

zelenej lúke

po októbri 1989, vystihol a vari najďalej s ich pomocou zašiel starosta Kechneca Jozef Konkoly, no kým tam Molex spustil prevádzku, aj on musel prežívať krušné chvíle, dokedy mu spomínané podniky sľúbené financie poskytli. Možno keby sa do tej istej pionierskej akcie pustil v dnešných časoch, taký úspešný by už nebol. A úplne inak to bude vyzerať vtedy, keď tieto podniky budú privátne a už štát cez štátnu firmu nebude môcť dotovať, pretože podmienky podľa zákona o podpore parkov sú také tvrdé, že mnohí starostovia, najmä zadlžených miest, si jednoducho nebudú môcť dovoliť spolupodieľať sa na investíciách. Preto vyhlásenia o budovaní priemyselných parkov napríklad medzi Košicami a Prešovom či v blízkosti košického letiska vyzerajú s prihliadnutím na spomínané okolnosti

skôr želaním

ako realitou. Nehovoriac o tom, že ďalšou závažnou prekážkou býva majetkovo-právne vyrovnanie území, čo si často tí, ktorí hovoria o budovaní priemyselných parkov na zelenej lúke, ani neuvedomia. Reálnejší už vyzerá byť Bočiar ako priemyselná zóna, o ktorej existujú aj projekty a podobne by sa dalo hovoriť o starej magnezitke v Košiciach a v Prešove o ZVL. Ak teda priemyselné parky, tak v tzv. sivých zónach. Keď to nenarazí do legislatívnych bariér, Ministerstvo hospodárstva SR spolu so Slovenskou agentúrou rizikového kapitálu uvažuje vytvoriť na tento účel fond z prostriedkov Konsolidačnej banky a štátneho rozpočtu, z čoho by sa dali odkúpiť od správcov konkurzných podstát aktíva, dostať do svojho majetku pohľadávky konsolidačnej agentúry a Sociálnej poisťovne. Takto už raz vytvorené, ale vyrovnané a oživené zóny by sa mohli ponúknuť investorom. Tam sa núka šanca východného Slovenska v získaní vhodných strategických investorov, ktorá spočíva v podstatnom: zlacniť ich investície. Inak ostanú pri Bratislave a východniarom ťažko pomôžu iné argumentácie.

Ladislav Kulik