Zaplatíme všetci

Eleonóra Bujačková

Z rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu sa stáva každoročné politické divadlo. Kazí ho iba stále rovnaký scenár i záver: strany licitujú o deficity, príjmy a výdavky, aby nakoniec rozpočet s nevýraznými zmenami schválili. Po dlhých peripetiách sa slovutný poslanecký zbor konečne rozhodol zaradiť diskusiu o rozpočte na rokovanie . Vládny kabinet totiž schválil a zaslal parlamentu koncept budúcoročného gazdovania ešte 30. augusta. Odvtedy uplynuli tri mesiace a poslanci si na jeho prerokovanie nenašli čas a zdá sa, že ani chuť. Slovne síce vehementne deklarujú, že je to priorita, všetko ostatné však bolo v parlamente dôležitejšie než rozpočet. Tentoraz si vláda môže zobrať na „paškál“ poslanecký zbor (ktorý neraz nešetrí kritikou na vládny kabinet) za zlú organizáciu práce a lajdáckosť. Zároveň sa však spytovať, ako chce schváliť rozpočet a s ním súvisiace právne normy do 21. decembra?!

Nebudeme asi ďaleko od pravdy ak tvrdíme, že tak ako po minulé roky, aj tentoraz v diskusii od oponentov a nespokojencov s návrhom na sto percent zaznejú slová ako nereálny, rozhadzovačný či naopak - priveľmi úsporný. Keď si odmyslíme adjektíva určené skôr už do začínajúcej volebnej kampane, zostane skutočný problém, ktorý treba riešiť. Tam už nepôjde o miliardu tu či tam. Problém je v tom, že rozpočet na budúci rok je celkom výnimočný. Určí totiž nielen črty celkovej politiky v budúcom roku, ktorú bude v prvom polroku zabezpečovať vláda súčasná, a potom už iná.

A tak sa bude licitovať. Čo na tom, že mnohí už vopred vedia, že ich požiadavky nie sú reálne. Čo na tom , že ešte ani dnes nie je celkom jasné, ako sa premietnu do nákladových položiek vyššie územné celky.

Najvýraznejšie požiadavky na navýšenie rozpočtu sa ozvali z výborov pre pôdohospodárstvo a školstvo. Musíme súhlasiť s varovaním ministerky B. Schmögnerovej, pretože povinnosťou vlády je udržať schodok verejného rozpočtu. Jednoducho, musíme si uvedomiť, na čo v súčasnej ekonomickej situácie máme.

Rozpočtové diskusie sú najvzrušujúcejším fenoménom ekonomickej teórie a praxe. Štátny rozpočet totiž napriek istej transparentnej podobe stále v sebe ukrýva mnoho tajomstiev o skutočnom stave slovenskej ekonomiky a predpokladoch jej rastu. A zrejme ani jeho zostavovatelia a skúsení znalci nedokážu presvedčivo povedať, odkiaľ a kam niektoré miliardy a milióniky prichádzajú a odchádzajú.

Eleonóra Bujačková