Rozvoj vo všetkých pádoch

Regionálne trate môžu byť prínosom pre slovenské regióny

Tak ako platí, že veľká rieka nemôže existovať bez malých riek a riečok, aj „veľkᓠželeznica potrebuje malé regionálne železnice. V Projekte transformácie a reštrukturalizácie ŽSR schválila vláda SR celkovo 32 regionálnych železníc. Len na ilustráciu uvedieme, že napríklad v roku 1997 ich strata dosiahla 858,2 mil. Sk. Aký bude ich osud, pýtajú sa najmä cestujúci na týchto tratiach. V spomínanom projekte sa navrhuje, aby prešli pod samosprávu regiónov, aby ich prevádzkovali regionálne dopravné spoločnosti. O otázkach dopravy a regiónu sme hovorili s prednostom Krajského úradu Košice Ing. Štefanom Vranovským. Nedávno sa Krajský úrad Košice prezentoval ako jeden z iniciátorov priameho vlaku z Rzeszówa do Košíc. Aký význam prikladáte medziregionálnej spolupráci? Plánujete do budúcnosti ďalšie podobné projekty?

- Železničné spojenie Rzeszówa a Košíc, prepojenie sever-juh preferujeme preto, že som presvedčený, že zvýšením dopravného toku po tejto línii máme poslednú možnosť zachytiť a obnoviť starú

Jantárovú cestu,

veď v budúcnosti by sme chceli toto spojenie na juhu predĺžiť až po Miskolc a na severe do Ľvova. Naším zámerom je oživiť medzi regiónmi pohyb ľudí, ekonomiky, tovaru. Železnica a cesta sú žilou ekonomiky. Keď je žila funkčná, je vytvorený aj lepší priestor pre ekonomiku. Začali sme turistikou. Musíme zabudnúť na naivné predstavy, že turistika je niečo, čo nemá nič spoločné s ekonomikou. Práve naopak. Veď mnoho krajín žije z turistiky ako z hlavnej ekonomickej činnosti. Slovensko a východ zvlášť, má v tomto smere čo ponúknuť. Preto si myslím, že sa oplatí oživiť túto trať, ktorá sa možno raz rozšíri aj o oblasť nákladnej prepravy.

V Projekte transformácie a reštrukturalizácie ŽSR sa hovorí o transformácii regionálnych železníc. V projekte sa navrhuje, aby v budúcnosti ich prevádzku zabezpečovala dopravná spoločnosť, ktorú založí región a samospráva. Majú regióny potrebné páky na to, aby na stratových tratiach zachovali prevádzku, aby udržali zamestnanosť, aby sa regionálne trate nerušili? - Pretože nepoznám ich ekonomiku, detailne sa k nim vyjadriť nemôžem. Ale vrátim sa k regionálnym železniciam z hľadiska turistiky a z hľadiska turistiky ako výrazného ekonomického potenciálu nášho regiónu. Máme

Slovenský raj,

Domašu, Šíravu, nádhernú oblasť Medzibodrožia v južnej časti východného Slovenska. Je len dobré a výhodné, keď sú tieto oblasti poprepájané aj miestnymi traťami. Preto, keď sa pozerám na ich budúcnosť, tak všade v spomínaných regiónoch vidím možnosť vytvorenia oddychových a rekreačných zón. Teda v žiadnom prípade ich nerušiť. My ich chceme a budeme ich práve cez oblasť turistického ruchu postupne využívať. Stále hovorím, že nula je vážne číslo, ale niekedy aj slabé mínus nemusí byť na škodu, keď v iných činnostiach vytvára podmienky na plusy. V regióne by sa to krásne vyrovnalo. Myslím si, že aj malá strata v miestnej doprave môže priniesť obrovské prínosy v hotelierstve, turistike, zónach oddychu a športu. Preto by nemal byť problém nájsť systém, ktorý regionálnu dopravu uživí a bude ju platiť z miestnych zdrojov. Má to úzku súvislosť aj so zamestnanosťou v regióne. Na železničiara sa nemožno pozerať len ako na izolovaný prvok. Železničiari sú vtedy zaujímaví, keď majú komu slúžiť, majú prečo slúžiť, keď ich služby môžu rozvíjať ďalšie činnosti, ktoré spätne vrátia zdroje do železnice. S regionálnymi traťami korešponduje aj harmonizácia vlakovej a autobusovej osobnej dopravy. Spomeňme len trať Spišská Nová Ves - Levoča. Na tomto krátkom úseku cestujúcich prepravujú ŽSR, SAD i súkromní prepravcovia, ktorí sa predbiehajú v získavaní zákazníka. Často aj nekorektným spôsobom, keď napríklad autobusy odchádzajú niekoľko minút pred odchodom vlaku. Pritom štát financuje vlaky aj autobus. Regionálna dopravná politika môže podobné anomálie odstrániť.

- Región by mal byť ako jedna veľká rodina, ktorá žije v dobrom i zlom, ale musí sa vzájomne podporovať, lebo žije spolu. V rámci kompetenčného zákona sa pripravuje prevod kompetencií, aby v tomto smere mali samosprávy nepomerne viac právomocí. S nimi však príde aj zodpovednosť. Samosprávy určia dopravné

priority regiónu

tak, aby občanovi-cestujúcemu vychádzali v ústrety. Ale ani to ešte nezaručuje, že vlaky aj autobusy budú chodiť plne vyťažené, že si nebudú vzájomne konkurovať. Prečo? Vrátim sa k tomu, o čom som už hovoril, k ekonomickému potenciálu kraja. Kým nezvýšime ekonomiku, kým neznížime nezamestnanosť, kúpna sila obyvateľstva nebude rásť. Pretože mať v kraji nad 30-percentnú nezamestnanosť a pritom sólovo riešiť problémy len cestnej alebo železničnej dopravy a neriešiť ju v súvislosti s touto nezamestnanosťou, by bolo vlastne kaskadérstvom. Kým to nebude tak, že priemerná slovenská rodina si dovolí sadnúť do vlaku či autobusu a ísť na deň-dva na výlet do Slovenského raja, potom zájsť na obed či večeru do reštaurácie bez toho, aby neminula svoj mesačný príjem, situáciu nezvrátime. Tým by sa mali zaoberať vrcholoví aj regionálni politici.

Ste spokojný s kompetenciami, ktoré štát „púšťa“ smerom dolu v kompetenčnom zákone na riešenie regionálnej dopravy? - V prvej fáze nedostanú samosprávy kompetencie v takom rozsahu, ako by bolo treba. Ale ja z toho až takú tragédiu nerobím. Podľa môjho názoru aj s kompetenciami, ktoré dostanú samosprávne celky, mestá a obce, budú mať veľké problémy, aby sa v problematike zorientovali, vnikli do nej a rozviedli ju na regionálne podmienky. Osobná cestná doprava zostáva v kompetencii regiónu, v terajších SAD zostáva aj správa ciest, pre železnicu však v tomto rozsahu neprejde v prvej etape nič. Možno, že prejde v ďalšej etape. To závisí aj od nás, ako rýchlo sa prispôsobíme novým podmienkam vo vyšších územných celkoch. Je to čosi nové. Treba pochopiť, že nejde len o presun kompetencií, ale aj povinností a zodpovednosti pre daný región. Tak, ako teraz si mám možnosť ponadávať na

zlé rozhodnutie

Bratislavy, tak o dva roky to už nebude možné, lebo kraje budú mať nástroje riadenia, aj finančné, vo vlastných rukách. Bude sa to týkať aj už spomínaných miestnych tratí. Nech v celom rozsahu prejdú pod región, keď máme prispievať na ich prevádzku, nech sú naše, nech sú priamo nami riadené.