Minimálne mzdové nároky

Zo zákona o mzde a jeho vykonávacieho nariadenia vlády ČSFR č. 43/1992 Zb. o ustanovení minimálnych mzdových taríf a mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a za prácu v noci v znení neskorších predpisov sa do ZP prevzal inštitút osobitnej ochrany mzdových nárokov zamestnancov, ktorých odmeňovanie nie je riešené v kolektívnej zmluve.

Sociálni partneri zúčastnení na vyjednávaní o mzdách v zásade nemajú a ani v podmienkach nového ZP nebudú mať dôvod prihliadať na výšku minimálnych mzdových nárokov. Jedine pokiaľ pôjde o spodné hranice sadzieb garantovaných mzdových zvýhodnení a náhrady za pracovnú pohotovosť, budú od účinnosti nového ZP aj účastníci kolektívneho vyjednávania povinní rešpektovať ich aktuálnu výšku.

Na bližšie objasnenie a najmä na porovnanie je potrebné stručne pripomenúť súčasný právny stav v tejto oblasti:

ochrana spodnej hranice výšky mzdy zamestnanca je všeobecne riešená zákonom o minimálnej mzde; osobitne u zamestnancov nechránených kolektívnou zmluvou sú však ich nároky riešené uvedeným nariadením vlády ČSFR prostredníctvom 12 sadzieb minimálnych mzdových taríf priradených 12 tarifným triedam,

tieto sadzby určujú najnižšiu možnú výšku celkovej mzdy zamestnanca, očistenej o mzdu za prácu nadčas, v závislosti od kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorými možno vykonávanú prácu charakterizovať.

tarifné triedy sú vymedzené pomocou charakteristík tarifných tried, ktoré slúžia na rozlíšenie stupňa náročnosti prác podľa uvedených kritérií a slovne túto náročnosť opisujú.

Ak mzda zamestnanca nedosiahla ani výšku príslušnej minimálnej mzdovej tarify, zamestnávateľ je povinný rozdiel doplatiť. Nový ZP tento systém osobitnej ochrany výšky mzdy zjednodušuje. V princípe sa vychádza z doterajšieho spôsobu ochrany s nasledujúcimi zmenami:

znižuje sa stupnica sadzieb z 12 tried na exaktnejších 6 stupňov náročnosti práce,

zavádza sa pojem „pracovné miesto“, ktorým sa rozumie súhrn zamestnancom vykonávaných pracovných činností,

zamestnávateľ bude povinný posúdiť zložitosť a kvalifikačnú náročnosť zamestnancom vykonávaných prác a priradiť každému pracovnému miestu príslušný stupeň náročnosti práce na základe porovnania so záväznými charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest,

tieto charakteristiky okrem slovného opisu podľa kritérií zložitosti práce obsahujú ako nové doplňujúce kritérium kvalifikačnú náročnosť práce vyjadrenú stupňom vzdelania, ktorý je spravidla vyžadovaný na výkon prác určitej zložitosti,

na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí nielen o vyplatenú mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ale aj o sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, v noci a v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

Počet stupňov náročnosti práce nemá žiadnu väzbu na počet tarifných tried, ktorý zamestnávateľ uplatňuje na odmeňovanie zamestnancov, ani na tvorbu mzdového systému zamestnávateľa. Navrhnutým ustanovením sa nezasahuje do kolektívneho vyjednávania o mzdách ani do tvorby mzdových systémov na úrovni zamestnávateľskej organizácie. Povinnosť priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce neznamená ani nevyhnutnosť takýto stupeň uvádzať napr. v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Zamestnávateľ môže aj naďalej v pracovnej zmluve okrem povinných náležitostí vrátane mzdových podmienok dohodnúť tarifnú triedu podľa vlastného tarifného systému. Musí však mať prehľad o stupňoch priradených príslušnému pracovnému miestu, aby toto zaradenie mohlo byť inšpektormi práce posúdené a preverené.

Úlohou charakteristík je umožniť zamestnávateľovi presne ohodnotiť pracovné miesto vo väzbe na zložitosť a kvalifikačnú náročnosť zamestnancom vykonávaných prác. Systémom 6 stupňov náročnosti práce sa výrazne spresní orientácia pri určení výšky garantovaných mzdových nárokov zamestnanca. Spresnenie nárokov je dôležité aj z hľadiska inšpekcie práce, ktorá bude vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

Doplnením kritéria kvalifikačnej náročnosti sa zjednoduší postup najmä v prípade zaradenia pracovného miesta, kde sa vyžaduje kumulácia pracovných činností, čo je typické pre zamestnávateľov s nižším počtom zamestnancov. Uplatnenie tohto kritéria je opodstatnené skutočnosťou, že zamestnávateľ musí vopred vedieť, aký stupeň kvalifikácie si práce, na výkon ktorých prijíma zamestnanca, budú vyžadovať.

ZP neupravuje exaktne, ako by takáto písomnosť mala v praxi vyzerať. Pri malých počtoch zamestnancov s rôznymi pracovnými náplňami môže ísť o individuálne posúdenie pracovného miesta každého zamestnanca menovite a stanovenie stupňa náročnosti. Pokiaľ však viacerí zamestnanci vykonávajú podľa svojich pracovných zmlúv rovnaké práce (napr. šitie dámskej konfekcie), na zjednodušenie je možné k príslušnému druhu práce podľa pracovnej zmluvy a z neho vyplývajúceho zaradenia do stupňa doplniť len počet takýchto pracovných miest.

Očistenie mzdy o všetky vyplatené „zákonné“ mzdové zvýhodnenia je opodstatnené z dôvodu, že charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest oceňujú základnú kvalifikačnú náročnosť vykonávaných prác. Mzdové zvýhodnenia sú osobitnými zložkami mzdy kompenzujúcimi neštandardnosť podmienky vykonávanej práce. Preto nie je dôvod, aby sa sumami týchto zložiek ovplyvňovala suma celkovej mzdy porovnávanej s výškou minimálneho mzdového nároku. Pokiaľ by zistený hodinový podiel mzdy zamestnanca bol nižší ako aktuálna sadzba príslušnej minimálnej mzdovej tarify, zamestnávateľ musí zamestnancovi rozdiel doplatiť.

Účel inštitútu minimálnych mzdových nárokov je v podstate zhodný s účelom minimálnej mzdy. Z týchto dôvodov budú sadzby minimálnych mzdových nárokov odvodené od aktuálnej výšky hodinovej minimálnej mzdy pomocou koeficientu. Táto zmena znamená aj významné legislatívne zjednodušenie oproti súčasnému spôsobu, pričom sa zachovávajú všetky doterajšie vzájomné väzby:

najnižšia sadzba minimálneho nároku je ustanovená na úrovni minimálnej mzdy,

najvyššia sadzba pre 6. stupeň náročnosti práce predstavuje 2-násobok minimálnej výšky mzdy,

termín účinnosti zmeny minimálnych mzdových nárokov je automaticky zhodný s termínom účinnosti zmeny výšky minimálnej mzdy.