Základné nároky

Štvrtá časť nového Zákonníka práce (ZP) rieši podmienky odmeňovania a mzdové nároky zamestnancov, ako aj nároky na náhradu mzdy v niektorých prípadoch a spôsob zisťovania priemerného zárobku. V tejto časti sú transformované ustanovenia druhej až piatej časti zákona o mzde. Úvodné dva paragrafy ustanovujú základné nároky zamestnanca na mzdu a pojem „mzda“ vymedzujú rovnakým spôsobom, ako je definovaný v súčasnom zákone o mzde. Zamestnávateľ má základnú povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Vzhľadom na jestvujúce rozpory, pokiaľ ide o zahrnovanie tzv. jubilejných odmien do mzdy zamestnanca, sa jednoznačne uvádza, že za mzdu sa považujú aj plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi ako ocenenie za vykonanú prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia s výnimkou prípadov, keď sú tieto plnenia poskytované zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Ako nové ustanovenie je do úvodných paragrafov mzdovej časti zakotvený princíp rovnoprávneho postavenia mužov a žien pri poskytovaní mzdy. Týmto ustanovením sa rešpektuje znenie článku 5 Smernice Rady č. 75/117/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy, v ktorej sa stanovuje jednoznačná podmienka rovnakej odmeny (mzdy) pre ženu v prípade, že vykonáva rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty ako muž. Článok 1 tejto smernice dokonca ustanovuje, že ak by sa na stanovenie mzdy za prácu používal systém klasifikácie zamestnaní, tento systém musí byť založený na zhodných kritériách pre mužov i pre ženy tak, aby bola vylúčená akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia.

Uvedené znamená, že aj v prípade uplatnenia vlastného tarifného systému, pri ktorom zaradenie zamestnanca do tarifnej triedy (z ktorého vyplýva aj výška jeho mzdy) sa realizuje na základe porovnania zamestnancom vykonávaných pracovných činností s príkladmi uvedenými napríklad vo vnútropodnikových katalógoch alebo v zborníkoch pracovných činností, znenie týchto príkladov musí byť naformulované tak, aby sa vylúčila možnosť odlišného zatriedenia muža a ženy, pokiaľ vykonávajú rovnaké práce.