Odmeňovanie a Zákonník práce

Zrušenie zákona o mzde, zmluvná voľnosť, nároky, zmeny od 1. 4. 2002

Začiatkom júla tohto roka boli schválené, s účinnosťou od 1. apríla 2002, tri zákony z pracovnoprávnej oblasti: nový Zákonník práce, zákon o štátnej službe a zákon o verejnej službe. Pretože najširší záber z prijatých zákonov má nový Zákonník práce (ďalej len ZP), v ďalšom sa pokúsime aspoň stručne upozorniť na niektoré zmeny, najmä pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnancov.

Uvádzané zákony (o verejnej službe a o štátnej službe) riešia osobitne platové nároky zamestnancov časti zamestnávateľov, ktorí sa pre zjednodušenie zvyknú spoločne označovať ako organizácie rozpočtovej a príspevkovej sféry. Mzdová časť ZP sa na odmeňovanie týchto zamestnancov nevzťahuje. To znamená, že s výnimkou tejto skupiny zamestnancov budú mzdové nároky všetkých ostatných zamestnancov opäť upravené ZP.

Odmeňovanie zamestnancov tzv. podnikateľskej sféry v súčasnosti upravuje zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (zákon o mzde). Nový ZP ruší zákon o mzde a jeho ustanovenia sa s určitými modifikáciami včlenili do ZP. Takýto osud nepostihol len zákon o mzde, ale aj niektoré ďalšie právne predpisy a najmä vykonávacie podzákonné normy k súčasnému ZP. Do obsahového rámca nového ZP bola presunutá aj prevažná časť ustanovení nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva ZP, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenia niektorých ďalších nadväzujúcich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré nový ZP tiež následne ruší. Cieľom takéhoto riešenia je zjednotenie väčšiny pracovnoprávnych predpisov do jediného spoločného právneho predpisu.

Nový ZP výrazne posilňuje zmluvnú slobodu účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Upravuje len základné povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov a minimálne štandardy sociálnych práv. Princíp zmluvnej voľnosti sa prelína celým obsahom pracovného pomeru a vo svojich právnych následkoch znamená podstatnú liberalizáciu pracovného práva.

Zo základných zmien, ktoré prináša nový ZP a ktoré majú dosah na odmeňovanie zamestnancov, treba uviesť najmä:

zmluvné dohodnutie podmienok odmeňovania

Dohodnutie mzdových podmienok bude podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Pod mzdovými podmienkami treba rozumieť vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výška a podmienky ich poskytovania. Zamestnávateľ bude musieť v pracovnej zmluve popri druhu práce, miesta výkonu práce a dňa nástupu do práce dohodnúť so zamestnancom aj tieto mzdové podmienky.

Jedine v prípade, že odmeňovanie zamestnancov bude mať zamestnávateľ riešené v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve sa môže uviesť len odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, prípadne na ustanovenia nového ZP. Po nadobudnutí účinnosti nového ZP už nebude prípustná úprava podmienok odmeňovania jednostranným aktom riadenia zo strany zamestnávateľa, napr. oznámením o výške platu prostredníctvom platového výmeru.

prechod na „čistý“ pracovný čas

Podľa v súčasnosti platného ZP sa poskytnuté prestávky na jedenie a oddych započítavajú do pracovného času v rozsahu 30 minút za zmenu. Nový ZP tieto prestávky už vylučuje z evidencie pracovného času zamestnanca. Zamestnávateľ bude sledovať tzv. čistý pracovný čas zamestnanca. Z týchto dôvodov sa znižuje aj najvyššia dĺžka týždenného pracovného času upravená ZP o 2,5 hodiny týždenne a najvyššia dĺžka týždenného pracovného času bude ustanovená na 40 hodín. Obdobne dochádza ku „skráteniu“ týždenné pracovného času zamestnancov mladších ako 16 rokov z maximálneho počtu 33 hodín na 30 hodín týždenne.

zvýšenie peňažných nárokov pri pracovnej pohotovosti

V súčasnosti je minimálny nárok na odmenu za pracovnú pohotovosť ustanovený sadzbou 10 % výšky hodinovej minimálnej mzdy. Táto sadzba je však garantovanou len v prípade, že nároky na túto „odmenu“ nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Od účinnosti nového ZP bude mať zamestnanec nárok na náhradu za pracovnú pohotovosť:

- pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska najmenej vo výške 20 % hodinovej sadzby minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce a

- v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku najmenej vo výške 50 % minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Sadzba minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce bude nominálne zhodná s výškou minimálnej mzdy. Na zjednodušenie preto možno uviesť, že ak zamestnancovi nariadi zamestnávateľ pracovnú pohotovosť na pracovisku, náhrada musí predstavovať najmenej 1/2 sadzby minimálnej mzdy za každú hodinu pracovnej pohotovosti.

len dohody o vykonaní práce

Na rozdiel od doterajšieho ZP návrh novej právnej úpravy predpokladal ponechať z doterajších dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru len inštitút dohody o vykonaní práce. Na základe poslaneckého návrhu bol tento inštitút doplnený o možnosť dohody o brigádnickej činnosti študentov.

zamestnanecké rady

Závažnou zmenou by mali byť aj ustanovenia upravujúce činnosť zamestnaneckých rád. Ich postavenie a pôsobnosť rieši 10. časť nového ZP. Zamestnanecké rady by mali byť orgánom zastupujúcim všetkých zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a má aspoň 20 zamestnancov. U zamestnávateľov s menším počtom zamestnancov bude pôsobiť zamestnanecký dôverník. Právomoci zamestnaneckej rady však nebudú postavené na úroveň právomocí odborovej organizácie.