Prekoná deficit 100 mld. Sk?

O nepríjemné prekvapenie sa včera postaral schodok bilancie zahraničného obchodu Slovenska, ktorý vykázal za október najvýraznejšie medzimesačné pasívum od roku 1997, keď bola zmenená metodika jeho výpočtu. V desiatom mesiaci tohto roka sa schodok zvýšil oproti septembru o 2,7 mld. Sk a dosiahol 9,65 mld. Sk, keď ešte v rovnakom mesiaci 2000 predstavoval deficit iba 5,80 mld. Sk. Výsledok októbrovej bilancie je teda výrazne horší nie len v medziročnom porovnaní, ale aj oproti prognózam analytikov, ktorí odhadovali výšku schodku na 7,93 mld. Sk. Kumulatívny deficit zahraničného obchodu, ktorý sa blíži k úrovni desať percent hrubého domáceho produktu, sa od januára do októbra tohto roka prehĺbil na 74,59 mld. Sk a je viac než pravdepodobné, že prekoná koncom roka doterajšiu rekordnú úroveň 82,90 mld. Sk z roku 1998. Podľa názoru niektorých analytikov sa môže priblížiť k stomiliardovej hranici.

Ako vyhlásil Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry: „Dynamika dovozu sa spomaľuje, ale horšie je, že medziročný nárast exportu je ešte nižší. Štruktúra vývozu nepriniesla prekvapenie, export dopravných prostriedkov naďalej zaostáva za hodnotami z minulého roka a vývoz kovových výrobkov v medziročnom porovnaní stagnuje.“ Vzhľadom na rastúci dopyt môže byť pasívne saldo zahraničného obchodu podľa Ľ. Ódora v budúcom roku ešte vyššie a prekonať hranicu 100 mld. Sk. V prípade, že by v roku 2002 dochádzalo k ďalšiemu prehlbovaniu schodku, očakávajú ekonómi opatrenia v menovej politike, ktorá má však iba obmedzené možnosti tento vývoj korigovať.

V októbri exportovalo Slovensko tovar v hodnote 55,32 mld. Sk pri medziročnom raste vývozu o 1,3 percenta, najnižšiu hodnotu od februára 1999. Dovoz sa pritom zvýšil podstatne výraznejšie o 7,4 percenta na 64,97 mld. Sk. Najvýraznejší deficit zaznamenalo Slovensko za prvých desať mesiacov tohto roka v obchode s Ruskom (82,6 mld. Sk), Japonskom (8,8 mld. Sk) a s Nemeckom (8,6 mld. Sk). Najvyššie aktívne saldo dosiahla SR s Rakúskom (18,2 mld. Sk), Maďarskom (12,4 mld. Sk) a s Poľskom (11,6 mld. Sk).

Po zverejnení vývoja zahraničného obchodu SR reagovala ING Bank znížením prognózy tohtoročného rastu slovenského HDP z predošlých 3,1 na 2,8 percenta. Smerom dolu upravila ING Bank aj očakávania pre rok 2002, keď zmenila svoje odhady zo 4,1 na 3,7 percenta. „Odhad rastu HDP znižujeme v súvislosti s väčším výpadkom výroby automobilov a ďalším spomaľovaním ekonomického rastu krajín EÚ,“ informoval Ján Tóth, hlavný ekonóm ING.

Peter Machala