OBRAT V PRIVATIZÁCII SPP?

Hoci by sa mala privatizácia najlukratívnejšieho slovenského podniku zavŕšiť najneskôr vo februári budúceho roka, práve finále bude zrejme jej najbúrlivejšou fázou. Dôvodov je viacero. Jednak kauza okolo Duckého zmeniek nie je stále uzavretá. Pokiaľ ide o spor medzi SPP a českou Union bankou, Senát Najvyššieho súdu SR včera potvrdil rozhodnutie krajského súdu, čiže uznal právoplatnosť zmeniek, ktoré podpísal Ján Ducký. Tie Union banka kúpila ešte v roku 1998 za 350 mil. CZK od spoločnosti Sezos Group, ktorá sa na banku obrátila so žiadosťou o financovanie dodávky technologického zariadenia pre SPP. Manažment SPP údajne investíciu a formu jej financovania potvrdil, a tak predstavitelia banky verejne zdôrazňovali, že išlo o štandardný a korektným spôsobom zrealizovaný zmenkový obchod. Na druhej strane však predstavitelia SPP poukazujú už dlho na viacero „zvláštnych“ okolností súvisiacich s vystavením Duckého zmeniek. Vládny kabinet M. Dzurindu síce začiatkom novembra podporil SPP, ktorý aj v prípade sporu s Union bankou zamietol myšlienku mimosúdneho vyrovnania, lebo „verí v spravodlivosť súdov“. Tá sa však priklonila na druhú stranu. Právny zástupca SPP E. Valko včera na verdikt súdu reagoval, že bitka nie je ešte prehratá. Na Ústavnom súde SR bude žiadať zrušenie včerajšieho rozhodnutia a urobí aj ďalšie kroky. Čo ak sa však prehra potvrdí? Nehovoriac o 6-percentnom úroku, ak je teda aj kompetentným jasné, že kauza Duckého zmeniek môže mať negatívny vplyv na cenu za privatizovaný balík akcií, je najvyšší čas, aby k nej vláda zaujala jasné stanovisko. Ešte pred predložením konečných ponúk. Veď aj keď sa časť tzv. bianko zmeniek podarilo zlikvidovať (najmä slovenskú vetvu), konečný počet všetkých nie je stále známy. Okrem deklarácie, že vláda preberie prípadné dôsledky na svoje plecia (podobne ako v prípade Transpetrolu), by však mali niesť kompetentní zodpovednosť za neschopnosť doriešiť za tri roky celú kauzu Duckého zmeniek.

Okrem nej bude finále privatizácie 49 % akcií SPP čoraz viac ovplyvňovať aj postupné zvolebnievanie sa. Jednoducho tí, ktorým sa črtajú šance dostať sa po voľbách k moci, nechcú prísť o miesto za stolom pri krájaní privatizačného koláča. V danej situácii vidia šancu aj odporcovia privatizácie alebo schváleného postupu. Keďže ich argumenty pri diskusiách zanikli, teraz svoje karty vyťahujú na stôl prostredníctvom viacerých politických subjektov. Mimochodom, je to cena, s ktorou musela terajšia vládna garnitúra počítať za príliš rýchle ukončenie pripomienkovania návrhu privatizácie. Navyše, ak sa najbližší Výkonný výbor SDĽ prikloní k návrhu P. Magvašiho, aby sa z balíka vyčleneného na privatizáciu 25 % akcií SPP transformovalo na podielové listy (z nich by sa potom financovala reforma dôchodkového systému), vývoj privatizácie môže naozaj nabrať prekvapivo iný smer. A vyvolať i ďalšie vlnobitie rozporov v SDĽ. Veď v konečnom dôsledku by zmeny v privatizácii žiadali tí, ktorí vo vládnom kabinete hlasovali za terajší postup. Dokonca niektorí z nich sú aj členmi komisie I. Mikloša, čiže prakticky celý proces riadia a usmerňujú. Vylúčiť tiež nemožno, že sa návrh P. Magvašiho dostane aj do parlamentu a podporí ho práve opozícia. V súvislosti s touto alternatívou sa čoraz častejšie aj z kruhov laikov ozýva otázka - Čo by sa stalo? Samozrejme, imidž Slovenska by sa nezlepšil, ale na druhej strane ide naozaj o veľmi zásadný krok. A treba ho posúdiť zo všetkých aspektov. Možnože prínosom pre Slovensko by bola privatizácia podstatne väčšieho balíka akcií SPP, lebo štát si svoje záujmy dokáže aj inak ubrániť. Aj argumenty P. Magvašiho či predstaviteľov opozície majú svoje racio. Určite by ich dokázali akceptovať aj potenciálni investori, keby ich však mohli včas prehodnotiť.

Práve záujemcovia o privatizáciu si podľa našich informácií uvedomujú, že potrebujú aj tichý súhlas opozície. V opačnom prípade by jednoducho mohla po voľbách presadiť prehodnotenie celého procesu. Nedávno minister hospodárstva Ľ. Harach povedal, že rozhodnutie o tom, či sa budú SE privatizovať ako celok alebo po jednotlivých zdrojoch, treba prenechať až budúcej vláde. Ide o veľmi zásadnú otázku, ktorá môže ovplyvniť celú ekonomiku SR. Preto by sa na nej mali zhodnúť minimálne dve vládne garnitúry. Škoda len, že s podobným názorom neprišiel nik aj v prípade privatizácie „zlatej nosnice“ slovenskej ekonomiky.

Zdena Rabayová