Zodpovední sa výskum sú...

Nedocenenie vedeckých pracovníkov pocítia celé generácie

Vedecký výskum a práca v ňom má pre ľudstvo nepredstaviteľný význam. Aj s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti pracujú a nesú vlastne pochodeň poznania rozličného formátu v rôznych oblastiach. V civilizovaných krajinách poznajú ich hodnotu. Aj cenu nových poznatkov, ktoré sa môžu podpísať pod záchranu životov. U nás je k tejto problematike postoj osobitný. V poslednom období sa odborníci napríklad dožadujú toho, aby výskumy v rezorte zdravotníctva riadili vedeckí pracovníci a nie ministerskí úradníci. Táto požiadavka má čosi „do seba“. No u nás by bolo treba zmeniť nazeranie na celú problematiku. A najmä v oblastiach, kde je medicínsky výskum konkrétnym prínosom, viditeľným aj pre nezainteresovaných. Pomerne málo sa v širokej verejnosti vie o molekulárnej diagnostike. A práve tá má veľký význam pri dedičných formách niektorých onkologických ochorení (či už ide rakovinu hrubého čreva alebo štítnej žľazy). Podstatné však je, čo v tejto oblasti

vieme urobiť

v našich podmienkach. Podľa RNDr. Miroslava Piršela, CSc., z Ústavu experimentálnej onkológie SAV sme vlastne schopní urobiť všetko, čo sa vo svete urobiť vie. Podstatné sú totiž dve skutočnosti: erudovaní výskumníci, ktorých vlastne máme a dobre vybavené pracovisko, ktoré nemáme. Ekonomické možnosti nás obmedzujú pri získavaní financií na drahé prístroje a ich prevádzku. Nuž, v tej prvej oblasti je viditeľná možnosť pomoci rozličných združení, s tou druhou je to už horšie. Napríklad zlepšiť včasnú diagnostiku nádorových ochorení umožňuje tzv. prietokový cytometer. Prístroj, ktorý získal Ústav experimentálnej onkológie SAV (ÚEO SAV) z príspevkov Nadácie výskumu rakoviny, Slovenskej akadémie vied a iných organizácií. A účinná prevencia vzniku nádorovej choroby umožňuje podľa riaditeľa tejto inštitúcie Ing. Čestmíra Altanera, DrSc., znížiť jej výskyt. Pri objasňovaní okrem iného uviedol, že

nádory vznikajú

v dôsledku nahromadenia sa zmien v génoch buniek. Výskum v experimentálnej onkológii ukázal, o aké zmeny ide, a v ktorých metabolických dráhach tieto zmeny v nádore vznikajú. Tieto objavy umožnili uvažovať o novom type liečby nádorov presne nasmerovanej na blokáciu poškodených dráh v nádore. Účinná liečba však predpokladá dobrú identifikáciu zmenených dráh. To práve napríklad umožňuje prietokový cytometer, ktorý sa používa najmä pri leukémiách a lymfómoch. Lenže prevádzka moderných prístrojových zariadení je finančne veľmi náročná. V súčasnej ekonomickej situácii podľa odborníkov z genetickej oblasti nie je možný celoslovenský skríning na dedične podmienené formy, ale to vlastne nie je možné nikde na svete. M. Piršel tvrdí, že v tejto oblasti je podstatná osveta, aby sa dobrovoľne ohlasovali ľudia, ktorí si všimli, že určitý

typ rakoviny

sa opakovane v ich rodinách vyskytuje, vo viacerých generáciách a v skoršom veku (menej ako 50 rokov). Nedostatok peňazí však znamená, že keby sa prihlásili skutočne všetci či aspoň podstatná väčšina, nie sme pripravení personálne, kapacitne ani prevádzkovo. Počet typov rakoviny, v ktorých sa dokáže v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti, že sú geneticky podmienené, bude stúpať. Mali by sme na to myslieť už teraz. No nedostatok financií v oblasti výskumu znamená aj ďalší hendikep: finančné zabezpečenie mladých výskumníkov zostáva minimálne, ostávajú na zahraničných pracoviskách po tom, čo sme do nich u nás investovali do vzdelania a špeciálnej prípravy, hneď po získaní vedeckých hodností. No najväčším mínusom v oblasti vedy a vedeckého výskumu podľa M. Piršela je, že sa stenčuje

základňa školiteľov

a v budúcnosti nebude mať kto mladých expertov pripravovať. Navyše financovanie základného výskumu je v štátoch EÚ na vysokej úrovni a dávno vyriešené, preto sa tam sústredili na podporu aplikovaného výskumu - 5. rámcový program je iniciatíva zameraná takýmto smerom. Na Slovensku je základný výskum na samom konci záujmu vlády. Pritom tvorí rovnaké bohatstvo národa ako napríklad vzdelávanie, teda školstvo. Našej spoločnosti, a zrejme riadiacej sfére osobitne, táto skutočnosť akosi uniká. Slovensko sa zapojilo do 5. RP a vložilo do toho značné finančné prostriedky. Teraz je zrazu prioritou mať projekt (grant) v aplikovanom výskume. Chceme vlastne

postaviť budovu

na poddimenzovaných základoch, stále neexistujú jasne definované priority základného výskumu. Generačná medzera nám narastá, vedecký dorast prestáva existovať pre finančné zabezpečenie či presnejšie nezabezpečenie. Vedeckí pracovníci, ktorí v tomto ústave napísali práce v angličtine, zarábajú u nás zlomok toho čo trhovkyne, rezači kobercov či natierači. Takýmto systémom budeme môcť o nejakých desať rokov iba „kopírovať“ to, čo sa urobí v zahraničí, aj to s problémami. Nové generácie nebude mať kto naučiť, aby rozumeli tomu, čo sa robí vo výskume inde vo svete, nie ešte, aby to boli schopné aplikovať. Nuž, čo nám teda v tejto oblasti zostáva? Vari výťažky z charitatívnych športových podujatí organizované na podporu výskumu rakoviny. Patrí tam napríklad Beh Terryho Foxa. Z jednej takejto akcie použila prostriedky Liga proti rakovine na finančnú podporu vedeckovýskumného programu „Príprava modifikovaných metód a techník molekulárnej biológie pre možnosti skvalitnenia diagnostiky a terapie nádorových chorôb na Slovensku“. Program, ktorý zabezpečuje Ústav experimentálnej onkológie SAV, patrí k progresívnym projektom medzinárodného významu. A história Behu Terryho Foxa sa viaže na

životný príbeh

mladého, už nežijúceho Kanaďana. Po amputácii nohy postihnutej rakovinou kostí sa napriek utrpeniu rozhodol bežať naprieč svojou krajinou a usporiadať zbierku na výskum tohto ochorenia. Z jeho „maratónu nádeje“ vznikla tradícia, ktorá sa ujala približne v 60 krajinách. No len z nadácií nevyžije kvalifikovaný vedecký výskum ani v najbohatšej krajine na svete. A tých, ktorých by mohli situáciu v tejto oblasti zmeniť, jeho príbeh zrejme neinšpiroval. Hoci na riešenie problémov majú možnosti...

Ľudmila Koníková