Hospodársky denník
USD48,76 Sk
EUR43,348 Sk
CHF29,649 Sk
CZK1,303 Sk
  Piatok  30.Novembra 2001

Štát, ktorý nemá stratégiu

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje generálny riaditeľ Palma-Tumys, a. s., Bratislava Ivan Ivanič.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- Ako pesimistické, príčiny sú rôzne a každodenne pripomínané v médiách. Spoločnosť však potrebuje určitú dávku optimizmu na to, aby bola schopná prekonávať prekážky. Osobne vo svojom okolí sa snažím pestovať optimistický pesimizmus, teda vieru v zlepšovanie stavu, lepším konaním jednotlivca, ale i určitou dávkou pesimizmu, že sa to úplne nepodarí.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Myslím si, že záujem zahraničných investorov podlieha určitým politicko-hospodárskym záujmom globálnych investorov. Tu treba brať do úvahy, aké sú názory lokálnych investorov a ich vízie o ďalšom rozvoji v určitých teritóriách a v ktorých hospodárskych oblastiach. Tieto vízie sú podľa môjho názoru rozhodujúce a záujem je daný vtedy, ak tieto vízie sa stretnú s predstavami a podmienkami v danom regióne. SR chýba štátno-hospodárska vízia a opatrenia na realizáciu rozvoja. To považujem za rozhodujúci vplyv, prečo nie je väčší záujem zahraničných investorov o investície v SR. Zahraničným investorom v oblasti špekulatívneho kapitálu nechýbajú štátno-hospodárske zámery, pretože využívajú krátkodobý kapitál na rýchle zhodnotenie.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Výsledky transformácie od roku 1990 sú poplatné tomu, že ani teoreticky neboli rozpracované postupy, ako v hospodárstve vykonať transformáciu od „socializmu ku kapitalizmu“. Slovensko nemá infraštruktúru pre rozvoj národnej stratégie. Sú tu veľmi zložité väzby medzi vládou, mimovládnymi a súkromnými organizáciami, zdedenými podnikmi predovšetkým tzv. ťažkého priemyslu. Za celé obdobie transformácie sme sa nezmohli na to, aby sme vytvorili národno-štátnu stratégiu na základe zdrojov a podmienok, ktoré máme k dispozícii, a tie sú len - pôda, poľnohospodárstvo, lesníctvo, voda, ľudia a ich vzdelanie. Na základe národnej stratégie je možné rozpracovať podmienky a možnosti rozvoja vitálnej ekonomiky. Bez vitálnej ekonomiky nie je možné reálne hovoriť o reformách v školstve, zdravotníctve a obrane.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.