Rozšírenie únie je aj o kredibilite EÚ

„Hoci po prvom regionálnom stretnutí vo Viedni sa objavili najmä skeptické komentáre na adresu životaschopnosti, no najmä významu takýchto stretnutí krajín V4, Slovinska a Rakúska, druhé stretnutie v Bratislave je jasným dôkazom, že regionálna konferencia má zmysel. Signálom toho je aj iniciatíva Slovinska, aby sa nasledujúce stretnutie uskutočnilo tam,“ uviedla po skončení rokovaní na stretnutí s novinármi šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová. Ako uviedol následne štátny tajomník MZV Slovinska Samuel Žbogar, všetky krajiny regiónu majú spoločné tradície, kultúru - o čom svedčí prvá prezentácia stredoeurópskeho zoskupenia hudby a kultúry 10. 12. v Bruseli a spoločné ambície byť členmi EÚ. Práve prítomnosť Rakúska v zoskupení je užitočná z hľadiska získavania skúseností krajiny z členstva v pätnástke. Rakúsko podľa Ferrerovej-Waldnerovej urobí všetko pre to, aby sa prístupové rokovania dokončili v termíne do roku 2002, čím by mohli prví kandidáti vstúpiť do únie už v roku 2004, pričom nevidí najmenší dôvod hovoriť o omeškaniach niektorých z nich. Hoci sa s týmto názorom stotožnili aj zástupcovia Poľska a ČR Rudolf Jindrák a Stefan Meller, maďarský štátny tajomník MZV Zsolt Németh neskrýval stanovisko Maďarska: Sme za regionálnu spoluprácu a konzultácie, ale rozšírenie nemôže byť podmienené vzájomným čakaním. Tým sa nepriamo dotkol vyhlásení niektorých členských krajín EÚ, že rozširovanie by mohlo prísť neskôr v podobe veľkého tresku a zahŕňalo by aj také krajiny ako Rumunsko či Bulharsko, ktoré majú k dnešnému dňu uzavretých najmenej kapitol. Zároveň však dodal, že rozširovanie EÚ je dvojstranná cesta. „Nie je len o nás, ale aj o kredibilite samotnej únie,“ poznamenal Németh.

Včerajšiemu skôr pracovnému stretnutiu druhého regionálneho zoskupenia zástupcov ČR, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Rakúska dominovali tri témy: prvou je identita krajín v strednej Európe, predovšetkým však regionálneho zoskupenia, ktoré vzniklo v júni z iniciatívy Viedne pomôcť susedom v príprave na vstup do EÚ a neskôr rozbehnúť v rámci únie spoluprácu na spôsob škandinávskych krajín alebo Beneluxu. Druhou oblasťou boli otázky rozšírenia EÚ, prípravy na summit v Laekene a budúcnosť Európy, v rámci ktorých sa podľa E. Kukana prítomní dotkli najmä potreby jasného deklarovania zo strany EÚ, že v prípade pripravenosti kandidátov do roku 2002 skutočne prijme prvých členov už v roku 2004. Treťou oblasťou bola bezpečnostná spolupráca a boj proti terorizmu, najmä však akčný plán spoločného postupu. Hostiteľ a šéf diplomacie v jednej osobe Eduard Kukan však musel odpovedať aj na chúlostivejšie otázky novinárov, a to, prečo také podľa všetkých krajín dôležité stretnutie je zastúpené len dvoma ministrami a inak len štátnymi tajomníkmi. Český minister zahraničných vecí však podľa Kukana rieši v Bruseli otázku Temelína, slovinský kolega je hospitalizovaný a poľský a maďarský kolega prerokovávajú doma v parlamente pripravenosť svojich krajín pre členstvo v EÚ. Keďže v Bratislave sa prerokúvali skôr všeobecnejšie témy, konkrétnejšie otázky postupu pri ochrane životného prostredia, v oblasti kultúry, ale najmä v oblasti bezpečnosti padnú zrejme najskôr až na stretnutí v Slovinsku.

Slávka Blazseková