Sociálne poistenie komplikuje zákon

V súčasnosti je v pripomienkovom konaní návrh nového zákona o sociálnom poistení, ktorý by vo väčšine ustanovení mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2003. Ide o zložitý zákon, ktorý obsahuje 237 paragrafov a ruší 37 právnych predpisov alebo ich časť. Sociálne poistenie sa rozdeľuje na základné, doplnkové dôchodkové poistenie (ktoré funguje aj v súčasnosti v zmysle zákona č. 123/1996 Z. z., ktoré sa však vzťahuje len na obmedzený okruh občanov - zamestnancov a podnikateľov) a bude zahrňovať aj výsluhové zabezpečenie podľa osobitných predpisov (vojaci atď.). Výrazná zmena sa dotkne spoločníkov s. r. o., ktorí budú dobrovoľnými platiteľmi týchto poistení. Bude to mať však pre nich

nepriaznivý vplyv

na finančnú situáciu, pretože na daňové účely sa zohľadňujú len povinné platby. Hádam najväčšou zmenou je, že sa navrhuje, aby zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské až od jedenásteho dňa tzv. dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Kto a ako bude platiť zamestnancom príjem počas prvých desať dní, sa dá zatiaľ len predpokladať. Zákon sa v tejto súvislosti „odvoláva“ na zatiaľ neexistujúci zákon o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Výška nemocenského sa bude vypočítavať zložitým spôsobom, takže sa máme na čo tešiť. Nemocenské poistenie sa bude platiť z každej zárobkovej činnosti, avšak celková výška bude obmedzená. Akým spôsobom sa však toto poistné určí pri viacerých druhoch príjmov, nie je zo zákona celkom zrejmé. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku, táto sa určí z úhrnu denných základov a vyplácať sa bude len jedna.

Výpočet starobného dôchodku je podľa nového zákona tak zložitý, že sa ho netrúfame v tejto fáze interpretovať. V zákone sa už uvažuje s dôchodkovým vekom 60 rokov s tým, že do roku 2010 je diferencovane tento vek stanovený poistenkám podľa počtu vychovaných detí. Pre dôchodcov bude platiť, že nebudú mať nárok na výplatu starobného dôchodku v prípadoch, ak budú vykonávať zárobkovú činnosť dohodnutú na viac ako obdobie troch rokov. „Zaujímavé“ sú sadzby poistného. Kým SZČO budú platiť 28 % na dôchodkové poistenie, štát len vo výške 7 %. Na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti štát nebude platiť vôbec. Tiež sú „zaujímavé“ niektoré ustanovenia, z ktorých je zrejmé, že zákon nie je prepojený s inými právnymi normami. Napríklad, kým do vymeriavacieho základu na platenie poistného sa počíta príjem

zo závislej činnosti

za prácu, súčasne sa vymedzuje, čo sa do neho nezapočítava. Sú tam uvedené aj výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, ktoré sú však príjmom z kapitálového majetku. To, že pôjde skutočne o zložitý systém, svedčí aj skutočnosť, že mnohé „staré“ predpisy (napríklad zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov a zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) budú v niektorých ustanoveniach platiť naďalej. Na zrušenie zákona o zamestnanosti (alebo časti) však akosi v zákone pozabudli. Na druhej strane sa rušia i niektoré ustanovenia nového Zákonníka práce, ktorý ešte nenadobudol účinnosť (1. 4. 2002). To sú však len „maličkosti“, ktoré by ešte mali doladiť, horšie to bude s realizáciou mnohých nových opatrení, s ktorými sa budú musieť oboznamovať najmä všetky SZČO a zamestnávatelia. Tým sa podmienky na dodržanie zákona značne skomplikujú.

Dagmar Piršelová