STROJÁRSKA FIRMA ČI KVETINOVÁ ZÁHRADA?

SB INMART, a. s., Bardejov od januára do konca septembra 2001sa rovná:

hospodársky výsledok +17 mil. Sk (medziročný index +6,09), výkony a výnosy 203,45 mil. Sk, index 1,20, pridaná hodnota 82 mil. Sk, počet pracovníkov 482, réžia 545 %. Od roku 1994 je opäť výkonným riaditeľom tohto podniku zo skupiny Dividend 53-ročný Ing. Miroslav Kollár. Rodák z Hrabušíc a absolvent TU v Košiciach bol ním aj v rokoch 1989 - 1990. Ako mnoho iných odborníkov - manažérov bol prinútený takmer ako štvanec odísť z fabriky, aj keď s ňou rástol od roku 1973 a dozrel v najvyššej funkcii. Po štyroch rokoch tvrdého pádu až rozkladu Bardejovských strojárni sa s ním akoby náhodou na dvakrát stretol Alexander F. Zvrškovec. Spolu s nimi sa tam vrátila výroba strojových súčiastok, hydrauliky a manipulačnej techniky. Vďaka firemnej ekonomike, ktorá stimuluje disciplínu, kvalitu, poriadok aj čistotu, sa dá hovoriť už šesť rokov o prosperite. K nej tak trochu symbolicky patrí aj mnou ešte nevidené množstvo kvetov v črepníkoch vo výrobných halách a v ich sekciách a vôbec v celom podniku. Nechcelo sa mi veriť, že črepníky s červenými muškátmi sú živé. Boli a sú živé, nad čím sa môže pozastaviť iba ten, kto príde po prvý raz do tejto spoločnosti. Kto má na starosti toto fabrické kvetinárstvo, teda kto ošetruje týchto dvesto-tristo neviem koľko kvetín...?

M. Kollár: Nikto ich nemá osobitne na starosti. A predsa nevädnú...

Hd: Je tu, vnútri aj vonku, poriadok. Akoby vám zo stromov ani lístie neopadávalo...

M. Kollár: Dospeli sme do takého stavu, že každý sa musí starať o poriadok a čistotu na svojom pracovisku.

Hd: Vráťme sa však do roku vášho návratu.

M. Kollár: A. F. Zvrškovec sa presvedčil, že bývalé vedenie viedlo podnik do neznáma. V decembri 1994 ako kľúčový akcionár odvolal celé vedenie a osud spojil naše cesty.

Hd: Postavil vás do bielenej a brakovanej fabriky?

M. Kollár: Aj tak by sa to dalo povedať. Avšak bielilo sa takpovediac legálne... A podmienky konkurzu tomu významne pomáhali. Ale v hre bola širšia škála faktorov, v tom čase všeobecne pôsobiacich na slovenské strojárstvo a osobitne na fabriky s účasťou na produkcii zbrojárskej techniky a stavebných strojov. Bodku za etapou urobila analýza situácie z hľadiska technickej úrovne výrobnej základne, ale z pozície na

Hd: Do roku 1989 patrili BS k dobrým podnikom vo VHJ ZTS. Aký bol rozdiel medzi tou z roku 1989 a tou v závere roku 1994?

M. Kollár: Vo firme sa viac-menej už nerobilo. Bol v nej neporiadok, zadlženosť, demoralizovaní zamestnanci, nedôvera odberateľov, ale aj dodávateľov.

Hd: Na čom, okrem iného, padli vaši predchodcovia?

M. Kollár: Aj na tom, že sa snažili prejsť v krízovom období na nový výrobný program - na výrobu traktorov, autobusov... Na takú výrobu, ktorá bola finančne veľmi náročná. A navyše pre ruský, prípadne bieloruský trh v krízovej kadencii a v tom čase platobne problematický.

Hd: Čiže, vy ste sa rozhodli pre návrat k výrobnému programu, na ktorý táto fabrika bola budovaná a ktorého oživenie si vyžadovalo najnižšie náklady. K tomu, v čom ste boli dobrí. Išlo však aj o vnútrofiremnú ekonomiku. O zabezpečenie „nuly“, čiže vyrovnanosti hospodárskeho výsledku?

M. Kollár: Mali sme vyššiu ambíciu. Ukázalo sa, že aj realistickú. Do môjho opätovného príchodu sa počet zamestnancov znížil. Prirodzene, čo schopnejší z tých 2600 v roku 1990 si hľadali zamestnanie inde. Dnes máme asi tak päťsto pracovníkov, čo je akurát dosť na objem výroby. Z nich je len osemdesiatštyri technicko-hospodárskych pracovníkov a do počtu 482 sú kvalitní skúsení robotníci.

Hd: Čaká vás povestných sedem úrodných rokov?

M. Kollár: Robíme všetko, aby sme v rastových tendenciách pokračovali. Máme na to potenciál, a najmä ten ľudský. Koniec koncov v nejednom prípade sme čosi ako rodinné pracovisko. Robil tu starý otec, jeho syn aj vnuk. A my, manažment, sme na to, aby sme to zúročili a dali im prácu, zárobok a nádej, že raz bude život lepší. Návratnosť takejto investície je v kvalite produkcie. Takmer bez reklamácií, a to je čo povedať, keďže predávame známym svetovým firmám.

Hd: A bude lepší?

M. Kollár: V tomto smere som bigotne veriaci.

Hd: Skúsim to preložiť. Máte oporu v akcionároch a vo svojich spolupracovníkoch.

M. Kollár: Je to presný preklad. Treba ho doplniť len tým, že za sedem rokov sme sa nedostali do konfliktu. Je to výnimočná symbióza. A ďalej nebudem hovoriť o našich vzťahoch, lebo je to základný princíp Dividend Groupu.

Hd: Boli ste cenený pred aj po režimovej zmene. V nejednom prípade, teda aj v BS, táto skúsenosť bola príliš drahá. Keby ste vy mali tú moc, čo by ste urobili pre lepší výsledok?

M. Kollár: Aby do vtedajších firiem nezasiahla „politika“. Na pracoviská, hlavne vo výrobe, nepatrí. Do riadiacich funkcií mali ísť odborne zdatní ľudia, schopní riadiť, s predpokladom úspechu. Samozrejme, mali byť aj primerane zaplatení. Noví ľudia mali byť aspoň takí dobrí, ako ich predchodcovia, čo sa v premnohých prípadoch nestalo a pôsobili diletanti, ale aj dobrodruhovia. Aj západných príkladov ako vyberať manažérov bolo viac ako dosť. V tom čase sme prišli o veľa, my všetci, a potrvá ešte veľa rokov kým sa napravia škody.

Hd: Chválite si ľudí, máte výsledky, ste relatívne úspešní... Platí chvála na Slovákov všeobecne?

M. Kollár: Ešte áno, ale je tu niekoľkoročná diera vo výchove robotníkov a stredných riadiacich pracovníkov. Pozabudlo sa na prípravu a výchovu novej generácie, ktorá nastúpi po nás do výrobného procesu. Ľuďmi, kvalitnou pracovnou silou a výrobou sme živí, a my, čiže naši politici, sme to nedocenili. Bardejovský región je dnes relatívne chudobný, ale tunajší ľudia si o to viac vážia pracovnú príležitosť. Dennodenne musia bojovať o to, aby prežili. Aj preto sú schopní odvádzať kvalitnú prácu. Avšak ide o generácie staršie a po nich, žiaľ, bude vákuum. Dodal by som, že poznám dosť šikovných, zručných aj vzdelaných ľudí, ktorí išli za prácou, za vyššími príjmami do zahraničia do pozícií nekvalifikovaných pracovníkov.

Hd: Má to svoju logiku.

M. Kollár: Je to však naša hanba. Pomaly budeme národom paradajkových brigád a nádenných robotníkov. Mne sa to nepáči. Azda ide aj o národnú prehru, že sme nedokázali vytvoriť podmienky pre vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Hd: Je možný rast, ktorý by bol citeľný pre celé Slovensko?

M. Kollár: Keď sme dali dokopy Bardejovské strojárne, tak je to možné v celoslovenskom meradle. Chce to však nových odborníkov, rozhodných ľudí znalých sveta a pomerov v ňom, ďalej prezieravé investície a posilnenie kontroly všetkých štátnych výdavkov. Predovšetkým však je potrebné vrátiť možnosť pracovať ľuďom, ktorí tvoria hodnoty pre túto spoločnosť.

Peter Kasalovský