Kurz ovplyvňujú aj budúce očakávania

V roku 1992 pred rozdelením federácie sa objavilo množstvo hrôzostrašných scenárov týkajúcich sa budúceho ekonomického vývoja samostatnej Slovenskej republiky. Okrem iného sa rozširovali informácie, že po prípadnom vzniku slovenskej meny sa bude jej kurz k českej korune pohybovať na úrovni 2 SKK/CZK.

Dnes tu máme koniec roku 2001 a súčasný kurz oboch mien je, našťastie, iný ako zaručené predpovede roku 1992. Aj napriek tomu v posledné októbrové dni česká koruna získavala na hodnote a dosiahla svoje historické maximá tak oproti EUR (33,203 CZK/1 EUR), ako aj SKK (1,3107 SKK/1 EUR). Pre väčšinu obyvateľov, ktorí si pamätajú spoločnú československú korunu, je ťažko pochopiteľné, prečo je dnešný kurz oboch mien tak výrazne odlišný. Prakticky to znamená, že slovenská koruna oproti českej sa za takmer deväť rokov svojej existencie znehodnotila o 30 %! (V priemere to predstavuje takmer 3 % ročne.)

Tento údaj však môže byť skreslený. Po prvé v rokoch 1993 -1998 bol devízový systém oboch mien pevný s určitým pásmom oscilácie. (Centrálne banky takto vlastne zaručovali menovú stabilitu.) A po druhé reálna hodnota výmenného kurzu na začiatku roku 1993 určite nebola 1:1, pretože v tom čase obe krajiny nestáli na rovnakej štartovej čiare. Hospodárstvo Českej republiky malo vyššiu výkonnosť ako v prípade Slovenska. Ak si zoberieme len vývoj podielu HDP na obyvateľa (podľa parity kúpnej sily), tak Slovensko len v minulom roku (11 260 USD na obyvateľa) dosiahlo úroveň Českej republiky z roku 1993 (10 550 USD na jedného obyvateľa). Dnes prekračuje podiel HDP na jedného obyvateľa v ČR 13 000 USD. V októbri 1998 sa slovenská koruna rozlúčila so systémom pevne výmenného devízového kurzu a NBS zaviedla voľne plávajúci (tzv. floating). Od tohto času je kurz SKK aj oproti CZK určovaný na základe dopytu a ponuky na devízovom trhu.

Devízový kurz odráža nielen ekonomickú silu danej ekonomiky, ale je aj cenou budúcich očakávaní. Jednoducho to znamená, že okrem objektívnych ekonomických údajov sa do kurzu premieta aj subjektívny názor investorov. A práve tieto subjektívne očakávania investorov môžu z krátkodobého hľadiska spôsobiť tak posilňovanie, ako aj oslabovanie príslušnej meny.

Čo očakávajú investori od českej ekonomiky? Hnacím motorom posledného posilňovania CZK bola privatizácia. V súčasnosti sú na predaj štáte podiely lukratívnych spoločností: Unipetrol (63 %) a ČEZ (67,6 %). Aj na Slovensku by hnacím motorom posilňovania mohla byť privatizácia, ale čosi tu škrípe. Napríklad vláda rozhodla o predaji 49 % akcií spoločnosti SPP. (Niektorí politici z tej istej vlády však chcú ponúknuť len 24 %.) Zároveň sú známi štyria investori, medzi ktorými sa rozhodne o novom vlastníkovi 66,78-percentného balíka Slovenskej poisťovne. (Na začiatku privatizačného procesu však štát ponúkal 78,54%.) Prakticky rozbehnutý predaj 49 % účastín Transpetrolu zabrzdil svojím rozhodnutím Okresný súd v Humennom. Aj preto CZK oproti EUR za posledný rok získala 3,67 %, kým SKK za rovnaké obdobie len 0,25 %.

Marcel Laznia