Spojenie bez pointy

Komentuje Eleonóra Bujačková

Diskusie o EÚ možno s istou dávkou zjednodušenia opísať ako spor medzi nacionalistami a idealistickými blúznivcami. Oba tábory sa dovolávajú pravdy v mene rovnakej modly verejného, štátneho či národného záujmu a oba sú „vedľa“. Koncept EÚ, voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu, neznamená nič iné ako nesmierne nákladné naplňovanie prirodzených práv občanov. Hranice sú iba ľuďmi vytvorené čiary na mape, preto sa ich usilujeme rušiť, integrovať sa. Vnútri EÚ sme svedkami protikladných tendencií. Rast konkurencie v spoločnom ekonomickom priestore vyvoláva napätie medzi úspešnými a zaostávajúcimi. Ekonomické problémy so železnou pravidelnosťou provokujú v duchu hesla: Preč s dovozmi, preč s cudzincami. Plamienky potenciálnych sporov hasí bruselská byrokracia obrovskými dotáciami, reguláciami, sociálnou politikou a snahou izolovať Európu od zvyšku sveta. Nič nie je večné. Obyvatelia bohatších štátov EÚ sa budú ustavične pýtať, prečo majú platiť chudobnejším krajinám. A tu sa nachádza i zárodok príčiny jej pravdepodobne budúcich problémov. Rozpadlo sa Československo, čo bol jednotný štát. So sociálnym, zdravotným, s dôchodkovým zabezpečením, so školstvom, s menou, patentovým úradom. EÚ nič podobné doteraz nemá. Čo je teda EÚ? Ide o nejaký vyšší cieľ v podobe európskeho súžitia na princípe spravodlivosti, rovnoprávnosti...? EÚ neraz navrhuje kandidátskym krajinám ponižujúce obmedzenia v podobe zákazu migrácie obyvateľov a ich podnikania. Isto aj preto sa opäť objavujú otázky, prečo sa teda vlastne integrovať?! Mnoho dobrých vecí môžeme urobiť sami. Zrušiť clá, ktorými si tak usilovne sami škodíme, uvoľniť pohyb odborníkov z vyspelých krajín, nahradiť korunu eurom alebo dolárom? Uvažujme triezvo!