To nie je iba mzda

Komentuje Ivan Klačanský

Nízka mzda neláka nezamestnaného, aby prijal ponúkané pracovné miesto. Jeho rozhodnutie závisí od očakávanej mzdy, ale aj od mnohých iných okolností. U mladých to môže byť očakávanie väčších budúcich možností kariéry, to môže zatieniť príliš nízky základný plat. Náklady na dopravu za určitých okolností môžu znehodnotiť aj celkom lákavú ponuku vyjadrenú v hodinovej mzde. Cestovanie za prácou však súvisí aj s určitým stresom a s množstvom strateného času. Pokiaľ bude existovať toľko možností práce „na čierno“, významne klesá ochota prijať ponúkané pracovné miesto. Takisto nepriaznivo vplývajú príjmy, ktoré z akýchkoľvek zdrojov sa dokážu v rodine nahromadiť, znižujú záujem o prácu. Vyvinul sa nový fenomén hľadania práce, pretkávaný a nepriamo podporovaný aj filozofiou niektorých zamestnávateľov. Prepustiť určitý počet pracovníkov hneď, ako pre nich sa nenájde okamžite náhradná práca priamo v areáli a po nejakom čase tých istých ľudí znovu prijať. V Holandsku v roku 1984 bola miera nezamestnanosti až 18-percentná. S odstupom času mnohí dedukujú, že k tomu prispela aj neuveriteľná výška podpory v nezamestnanosti, 75 až 99 percent čistej mzdy. Tak toto v našej ekonomike nehrozí a nebude hroziť. O zamestnanosť sa starajú štáby a tisíce štátnych úradníkov a čím bližšie k terénu, tým dokonalejšie vidia, čo všetko prekáža zníženiu počtu nezamestnaných. Isté je, že dôvodov prijať či neprijať pracovné miesto, hľadať či nehľadať si ho aj mimo bydliska (ako ďaleko od bydliska?) je pestré množstvo. To, čo môže prilákať administratívnu pracovníčku tesne pred päťdesiatkou absolvovať kurz výpočtovej techniky a zobrať miesto aj s nižším platom, je skutočnosť, že jej práca „chýbala“. Žiaľ, u mnohých to nezaberá.