Pece nositeľom kvality

Predajne berú jednu pätinu toho, čo voľakedy

Firmu M a M tvoria vlastne dvaja bratia Molnároví, ktorí sa zaoberajú pekárstvom a obchodnou činnosťou. Podnikať začali v roku 1992. Čo bolo motívom? „Mali sme jeden prázdny rodičovský dom,“ hovorí Tibor Molnár, „tak sme si povedali, predať ho v tej lokalite sa ani neoplatí, spravili sme z neho pekáreň. Pravda, skúsenosti z podnikania som mal už aj predtým, lebo od leta 1990 som mal prenajaté bufety na kúpalisku v Dudinciach. Takže tri roky som mal v prevádzke bufety, a bola to dobrá škola. Keď sme s bratom zakladali pekárstvo, bola v Kráľovskom Chlmci firma, ktorá vyrábala taliansko-slovenské pekárske pece. Tak sme sa dostali k modernej, úplne novej technológii. Najdôležitejšou zložkou zariadenia pekárne sú pece. Najprv sme kúpili jednu etážovú, ktorá mala osem štvorcových metrov a bola riadená mikroprocesorom. Na to, aby sme vedeli piecť jemné a drobné pečivo, ale aj chlieb, sme kúpili rožkový stroj, miešač a rôzne plechy. Táto pec bola komorová a bola vykurovaná zhora i zdola.“

Rozbeh ste mali dobrý, predpokladám, že aj predaj a rozvoz do širokého okolia. Okrem tohto zariadenia v rodinnom dome, mali ste podnikateľské záujmy aj v Štúrove?

- Prvú pec sme kúpili na úver od VÚB, kúpili sme aj autá na rozvoz po celom okolí. Zo začiatku to bolo aj do vzdialenosti 50 kilometrov, potom sme to zúžili, lebo sme mali dosť veľký odbyt a nestačili sme vyrábať. Vtedy skrsla myšlienka, že naša pekáreň bola ako stvorená na výrobu chleba, ale vyrábať

jemné pečivo

by tam nebolo rentabilné a praktické. Nasledujúci krok bol, že sme kúpili ďalšiu etážovú pec na chlieb a v roku 1994 sme kúpili kompletne zariadenú pekáreň v Štúrove. Dodnes sa volá Francúzska pekáreň. Rozdelili sme potom výrobu aj miestne na výrobu chleba a výrobu jemného pečiva.

Ako pekári ste vo vývoji firmy určite skúšali aj nové receptúry a prinášali na trh nové a nové výrobky. Oplatilo sa vám to?

- Nielen stále nové recepty, ale začali sme prijímať aj učňov. Na potvoru sa nám však hlásili najmä dievčatá, hlavne pekné mladé dievčatá. Keďže v Štúrove a na okolí je nedostatok pekárov, brali sme ich (dohromady za tie roky asi 20). Dlho sa však u nás „nezohriali“. Väčšinou po troch rokoch sa vydali a mohli sme začať od začiatku. Odvtedy nám odbyt výrobkov podstatne klesol, a teraz sa bojíme okamihu, keď niektorá z nich príde a povie, „tak som tu, zamestnajte ma“. Ale vážne. Naša trhová stratégia bola, že budeme prichádzať vždy s novými výrobkami. Boli také časy, že sme vyrábali

dvadsať druhov

chleba (!) súčasne a 60 druhov pečiva. To boli roky 1996 - 1998. Vtedy sme mali 48 zamestnancov a vyrábali sme v obidvoch pekárňach, ako sa povie nonstop, teda aj v sobotu aj v nedeľu. Mali sme štyri rozvozné autá a 65 zmluvných partnerov, obchody, do ktorých sme vozili naše výrobky. Situácia sa zmenila niekedy v roku 1998 a neskôr v spojitosti s tým, že ľudia na okolí mali čoraz menej pracovných príležitostí. Poľnohospodárske družstvá čoraz menej fungovali, a keď aj, tak iba veľmi „krehko“. To všetko sme pocítili aj na odbyte, drahšie výrobky, ale aj v sortimente chlieb sme museli prestať vyrábať, lebo jednoducho sme ho nedokázali predať.

Chlieb ako indikátor?

- Technológie, ktoré máme, niečo aj stáli. Na to, aby sme dokázali nové výrobky vyrábať, museli sme mať aj nové technológie. Konkurencia, ktorá kúpila staré opotrebované technológie za menej peňazí, bola vo výhodnejšej pozícii, mohla vyrábať povedzme rožky lacnejšie ako my. Zúžili sme preto výrobu, v Salke robíme len v noci. V Štúrove ešte robíme nonstop, ale už nie toľko druhov ako predtým. Máme aj menej zamestnancov, asi tridsať. Odberateľov máme síce presne toľko ako v minulosti, ibaže čo sa týka množstva

berú menej,

voľakedy väčšia predajňa brala aj tristo chlebíkov denne, a teraz zoberie 60. To je ukazovateľ, koľko peňazí má v ruke spotrebiteľ.

Veľké termálne kúpalisko Vadaš býva v lete aj pre vás dobrým obchodom, či nie?

- V tomto roku bolo naozaj veľa rekreantov (s viacdennými pobytmi). Keďže zásobujeme aj bufety na kúpalisku, vieme, koľko asi ľudia míňajú. V lete tam máme naozaj veľký odber, ale to trvá iba dva-tri mesiace. Ako hovoria aj naši obchodní partneri v bufetoch v areáli kempingu Vadaš, tí, ktorí majú veľa peňazí, asi chodia inde a nie do Štúrova.

Ivan Klačanský