Čo prinesie sobáš Číny a WTO

Peking zvážil výhody i riziká vstupu do svetovej organizácie

Po pätnástich rokoch zápasu o svoj štatút zakladajúceho člena Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1947, ktorý držala čínska provincia Taiwan a po tvrdých rokovaniach o prijatí do nástupníckej Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa tento týždeň aj formálne rozhodne o členstve Číny vo WTO. Operácia sa fakticky uzatvorila uprostred septembra v čínskej pracovnej skupine WTO prijatím všetkých legislatívnych dokumentov. Tento týždeň, na ministerskej konferencii WTO v katarskej Dohá ( 9. - 13. november), bude otvorenie brány WTO pre Čínu a Číny pre ostatný svet najvýznamnejšou ekonomickou agendou.

Považuje sa za radikálny impulz pre svetovú ekonomiku, ak sa do nej krajina s takmer štvrtinou svetovej populácie a v priemere deväťpercentným dvadsaťročným rastom bezbariérovo začlení. Absorpčná schopnosť čínskeho trhu je už dnes obrovská a ďalej úctyhodne rastie. Čína sa stala bariérou pred nedávnou ázijskou krízou, odštartovanou špekulatívnym kapitálom a jej protikrízovo amortizačná kapacita je zrejmá aj pri terajšom nástupe svetovej recesie. Čínska ekonomika je pre zahraničný kapitál nízko riziková, čo sa pri terajšej zvýšenej opatrnosti investorov vo svete zrkadlí v stabilnom prúde PZI do Číny.

Britské Financial Times vítajú začlenenie Číny do WTO názorom, že ide o dobrú správu v prospech sveta, ktorá prichádza práve v ťažkom momente, keď je globálna ekonomika na pokraji recesie a otvorenie Číny bude svetové hospodárstvo výrazne stimulovať. Marocký Economist vstup Číny považuje za veľkú medzinárodnú udalosť, ktorá zmení nastavenie svetovej ekonomiky a svojou hnacou silou umožní WTO stať sa ozajstnou celosvetovou organizáciou so silnejším hlasom rozvojových

Pre Čínu je iste WTO príležitosť, ale aj riziko. V obchodnej sfére sa končí éra preferovania domáceho tovaru pred zahraničným v oblasti cien i ďalších podmienok. Zmizne cenová dvojkoľajnosť výroby pre domáci trh a export. Čínska legislatíva vo sfére obchodu a služieb sa prispôsobí dohodám WTO. Do troch rokov - až na malé výnimky - budú mať všetky podniky právo slobodne dovážať a vyvážať tovar a predávať ho na čínskom trhu. Agrárne produkty stratia všetky subvencie, clá na tieto komodity nepresiahnu 15 %, na priemyselný tovar 8,9 %.

V oblasti služieb zahraničné firmy budú môcť kapitálovo vstupovať do joint venture bez toho, aby ich počet bol ako doteraz limitovaný a vymedzený na niektoré mestá. Po päťročnej lehote budú môcť zahraničné finančné ústavy ponúkať svoje služby v čínskej mene. Zahraničné poisťovne formou filiálok či joint ventures budú operovať vo všetkých produktoch okrem životného poistenia.

Premiér Ču Žung-ťi vyhlásil, že po vstupe do WTO „splníme svoje záväzky, ďalej otvoríme domáci trh v priemysle aj geograficky. Postupne urýchlime otvorenie v službách vrátane sektora financií, poisťovníctva, telekomunikácií, obchodu a turistiky pre zahraničný kapitál“.

Do roku 2010 sa má čínska legislatíva prispôsobiť trhovému hospodárstvu na základe čínskych podmienok. Bude sa revidovať vyše 2000 legislatívnych článkov a nariadení. V tomto smere už devízovými príjmami a výdavkami, čo obmedzovalo dovozy zahraničných podnikov i podnikov v joint venture. Zmizol aj článok 15 zákona o zahraničných firmách, prikazujúci, že pri rovnakých podmienkach musia zahraničné firmy favorizovať domáce subdodávky i tovar pred importom. Rovnako zrušili zákonnú zásadu, že zahraničné firmy v Číne musia pracovať s modernými technológiami a väčšiu časť svojej produkcie vyvážať. Rovnaký osud postihla aj zásada, že joint ventures i zahraničné firmy majú ohlasovaciu povinnosť o svojej produkcii a výrobných plánoch. Terminácia všetkých týchto zásad vstúpi do platnosti v okamihu vstupu Číny do WTO.

V troch sférach si aj po prijatí do WTO ponecháva Čína osobitný štatút. Pre zahraničné investície zostanú zatvorené podniky vojenskej výroby, sféra ideologickej produkcie a tradičných národných produktov ako umelecké smaltovanie a pod.

V zásade však začlenením do WTO stratia čínske podniky ochrannú ruku štátu a budú sa musieť prispôsobiť tvrdej zahraničnej konkurencii na vlastnom území. Z toho možno odvodiť obdobie problémov i krachu viacerých nerentabilných domácich firiem, vyššiu úroveň nezamestnanosti a sociálnopolitických problémov. Peking si však sľubuje, že nevýhody vyrovná zvýšený záujem zahraničných investorov, ktorí uvítajú transparentnejšie a menej byrokratické prostredie. Postupne chce Číne dovoliť prístup zahraničnému kapitálu aj k trhu s A-akciami, obchodovanými v čínskej mene, čo je zatiaľ vyhradené domácim investorom. Keďže vlastníctvo už 10 % akcií podniku sa považuje za legitimáciu na účasť pri jeho riadení, znamenalo by to začiatok privatizácie štátnych akcioviek zahraničným kapitálom.

Jaroslav Brabec