Do tretice (možno) všetko dobré

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, zdá sa, má „premyslené“ kroky vo vybudovaní integrovaného dohľadu nad finančným trhom. Už v roku 1998 prišla terajšia vláda s myšlienkou postaviť na nohy kapitálový trh. Aby nezostalo len pri myšlienke, vládna garnitúra poskladala zopár viet do programu, ktorý hrdo nazvala Koncepcia rozvoja kapitálového trhu v SR. Čas a (ne)činnosť vládnych inštitúcií zaradili tento dokument medzi literatúru sci-fi a o štandardnom kapitálovom trhu na Slovensku zatiaľ nechyrovať.

Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré sa spomínajú aj v koncepcii z roku 1998, je vybudovanie nezávislého a jednotného orgánu dozoru nad finančným trhom. Prakticky to znamená vznik jednotnej inštitúcie, ktorá by vykonávala kontrolu nad kapitálovým, poistným trhom, ale aj nad bankami. Vzorom mala byť Veľká Británia a jej regulačný orgán FSA (Financial Services Authority), ktorý okrem regulácie obchodovania na kapitálovom trhu vykonáva dozor nad burzami a klíringovými domami, nad bankami a medzibankovým trhom, nad stavebnými sporiteľňami a bytovými družstvami, nad poisťovňami a svojpomocnými poisťovacími spoločnosťami. Obdobnú inštitúciu zatiaľ z krajín V4 majú len v Maďarsku. Vzhľadom na to, že reguláciu v tom čase na Slovensku vykonávali dve inštitúcie MF SR (kapitálový trh a poisťovníctvo) a NBS (banky), vláda prišla s myšlienkou vybudovať regulačný úrad v dvoch fázach. Do polovice roku 2000 mal vzniknúť Úrad pre finančný trh (ÚFT), kde by prešli kompetencie MF SR, a do roku 2002 sa mal presunúť bankový dohľad z NBS.

Prvý krok vedľa

ÚFT na rozdiel od sľubov vlády vznikol až pred rokom, keď parlament v septembri 2000 narýchlo schválil zákon o tomto úrade. Primárnym zámerom však nebol rozvoj slovenského kapitálového trhu, ale vidina vstupu do OECD! Slovensko splnilo poslednú podmienku, a tak bolo v septembri minulého roka prijaté do klubu najbohatších 30 krajín sveta (OECD) ako posledné z V4. Po predložení zákona, na základe ktorého vznikol ÚFT, predstavitelia OECD z hrôzou zistili, že nespĺňa nielen ich predpoklady, ale dokonca je v rozpore so samotnou koncepciou vlády. Podľa tejto právnej normy, ktorá je ešte stále platná, nie je zaručená finančná nezávislosť úradu od štátnej moci (vlády). Preto MF po polroku existencie ÚFT vypracovalo druhú úplne novú právnu normu. (Pôvodná bola taká zlá, že novelizácia by jej v žiadnom prípade nepomohla.)

Druhý pokus sa skončil už lepšie, aj keď sa návrh zákona o Úrade pre dohľad nad finančným trhom nevyhol kritike. Úrad už podľa tohto návrhu mal byť finančne nezávislý, avšak personálna nezávislosť (v prvom zákone zaručená) bola teraz ohrozená. Podľa pôvodného znenia z piatich členov rady úradu bude ministerstvo navrhovať až troch. Generálneho riaditeľa úradu vymenuje vláda, samozrejme, na návrh MF SR.

Posledný pokus?

Nový zákon mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roka. Zrejme sa tak nestane, pretože v utorok MF SR vyhlásilo, že podporuje model integrovaného dohľadu nad finančným trhom ako súčasti centrálnej banky (NBS). Pozitívom takéhoto modelu je vznik jedného regulátora nad celým finančným trhom a 100-percentná finančná a personálna nezávislosť. (Samozrejme, vláda zároveň splní jeden bod zo svojho programu.) Takmer isté však je, že ak sa tak stane, potom prvý rok života ÚFT bude aj jeho posledným. Ministerstvo financií má správnych odborníkov na správnom mieste, ktorí po dvoch rokoch nečinnosti sa za posledný rok (až) trikrát pokúsili vybudovať nezávislý jednotný organ dohľadu nad finančným trhom. Aj preto asi na Slovensku máme tak skvelo fungujúci kapitálový trh.

Marcel Laznia