Dotujeme nemohúcnosť

Komentuje Vladimír Turanský

Keď sa v časoch nedávno minulých uvažovalo o zvýšení cien, najprv sa posudzovali možnosti vnútorných rezerv na vykrytie schodkov. Táto metóda bola teoreticky v poriadku a logická, realizácia však aj vtedy pochybná. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je taký, že o vnútorných rezervách sa spravidla ani neuvažuje a ceny sa jednoducho zvýšia, pričom odôvodnenie sa vždy nájde. Dopravný podnik Bratislavy (DPB) od 15. novembra 2001 opäť zvyšuje cenu lístka s časovou platnosťou 10 minút o 2 Sk na 12 Sk. Jeho cena je zároveň základným cestovným, z ktorého sa odvodzuje pokuta za porušenie tarifno-prepravných podmienok. Ceny predplatných lístkov budú vyššie o 4 až 6 %. „Celkové priemerné zvýšenie cien cestovného sa očakáva o 7,6 %, čo nepresiahne infláciu meranú úrovňou spotrebiteľských cien,“ uviedol DPB vo svojom stanovisku. Nárast cien cestovného odôvodňujú medziročným zdražením rozhodujúcich vstupných komodít, ako sú náhradné dielce, materiál, energie, pohonné látky, pneumatiky o 5 % až na 13 % a negatívnym vývojom kurzu koruny, ktorý zvyšuje cenovú hladinu pri napĺňaní obchodných vzťahov so zahraničím. Ak však hovorí o náhradných dielcoch, tak mám pocit, že žiadne ani nemá, lebo autobusový park je v žalostnom stave. Až 60 % vozidiel podľa niektorých informácií má po životnosti, o technickom stave ani nehovoriac.

Mesto pomôcť mestskej hromadnej doprave v potrebnej miere nevie čo pamäť stačí. Doprava v Bratislave je kritizovaná desaťročia. Ak to zosobníme, ani jeden primátor nedokázal z hľadiska cestujúcej verejnosti urobiť s ňou takmer nič zásadné. Je, žiaľ, jednou z ukážok, prečo sa o „krásavici na Dunaji“ poľahky hovorí aj ako o provinčnom veľkomeste Európy. Ak sa rozpráva o porušovaní tarifno-prepravných podmienok, tak sa zdá, že cestujúci majú len povinnosti, ale žiadne práva. Napríklad aj také, aby za čas strávený v dopravnom prostriedku zaplatili len toľko, koľko majú. Súčasný predaj cestovných lístkov s pevne stanovenou cenou je totiž jednostranne výhodný len pre dopravcu, lebo napríklad po päťminútovej jazde alikvotnú časť ceny lístka občanovi podnik pri terajšom systéme ich označovania nevráti. A tak cestujúca verejnosť podnik dotuje, a ten sa nemá k tomu, aby inkasoval len za to, čo naozaj prevozíme. Aj o tom je porušovanie prepravných podmienok, o ktorom však DPB nehovorí.