Každý, kto zaklope na dvere

Zákazník musí odchádzať s dobrým pocitom

Vyštudovaný poľnohospodársky inžinier Jozef Ondačka hľadal po skončení vysokoškolských štúdií zamestnanie ako agronóm, no nemal šťastie. Preto odišiel do nábytkárskej firmy Kanapa v Brezovej pod Bradlom, kde počas dvoch rokov získal potrebné skúsenosti, prehľad a predovšetkým chuť a odhodlanie robiť niečo podobné aj vo vlastnej firme, hoci sa tento druh práce diametrálne odlišoval od toho, na čo získal diplom. Preto v roku 1993 založil firmu Bukas so sídlom v Trebaticiach v okrese Piešťany s tromi pracovníkmi, v ktorej sa zaoberali prvovýrobou korpusov pre čalúnený nábytok. Na rozbehnutie

zobral úver

vyše 400-tisíc Sk, vložil do nej aj vlastný majetok. On sám bol v podstate aj účtovníkom, zásobovačom, odbytárom, šoférom a keď bolo treba, aj stolárom. Tieto funkcie ho neobišli ani dodnes, hoci sa v roku 1999 firma rozhodla pre zmenu výrobného programu. Prvovýrobu korpusov vystriedala kompletná výroba. „Každá polovýroba má svoje nevýhody. Jednou z nich je napríklad slabšia motivácia stolárov, ktorí síce robia, ale výsledok svojej práce nevidia, pretože polovýrobok putuje na ďalšie spracovanie. Stolár je vo svojej podstate človek tvorivý, má zadosťučinenie, keď sa môže potešiť z výsledku svojho úsilia, má lepší pocit, keď namontuje vlastnú robotu v konkrétnej podobe a zákazník je spokojný,“ hodnotí situáciu majiteľ firmy. A tak za rozhodli robiť aj finálne výrobky s orientáciou na

kuchynské linky

a kuchynské zostavy, ktorých na trhu zatiaľ nebolo dostatok na rozdiel od dopytu. Hlavný výrobný program postupne rozšírili aj na výrobu kancelárskeho nábytku, dobudovanie interiérov a výrobu ďalších segmentov podľa želania zákazníkov. Opäť bolo potrebné investovať do nových strojov a potrebnej technológie, nakúpiť materiál. Vtedy sa firma dostala na krátky čas aj do platobnej neschopnosti, vďaka množstvu zákaziek sa však z prepadliska rýchlo dostala. V súčasnosti majú osem stolárov, pričom pravidelne zaúčajú mladých učňov z Vodohospodárskeho učilišťa v Piešťanoch, kde sa vyučuje aj profesia stolára. Skúsenejších starších stolárov má majiteľ v podstate od začiatku, ale ako tvrdí, dobrí odborníci sú väčšinou zamestnaní, lajdákom sa

robiť nechce

a robiť nebudú, tí budú zamestnávať úrady práce, mladí zas nemajú skúsenosti ani záujem o odborný rast. Firma zákazníkom ponúka kompletný servis - od zamerania priestoru, vypracovania návrhu, výroby nábytku až po jeho montáž a zapojenie elektrospotrebičov v subdodávkach. Kuchyne sa delia na fóliované v 35 odtieňoch - čerešňa, jelša, buk, dub, rôzne pastelové farby, hladké, s výfrezom, oblúčikom - variantov je nespočetné množstvo. Ďalší druh predstavujú kuchyne z masívu. Surovinu a polotovary odoberá firma od osvedčených slovenských, poľských a českých dodávateľov, ktorí spĺňajú požadované kritériá kvality. Výrobky okrem konkrétnych objednávok na zákazku v širokom regióne od Martina cez Nitru, Trnavu až

po Bratislavu,

predáva vo viacerých predajniach v rámci Slovenska. Štandardná čakacia lehota je šesť týždňov, všetko závisí od zložitosti objednávky a času potrebného na realizáciu. V zime je práce menej, objednávky sa plnia rýchlejšie. Vo firme neodmietnu nikoho, kto príde hoci len odrezať kúsok doštičky či dorobiť chýbajúcu policu. „Každého zákazníka si treba vážiť, každý nám môže ďalej urobiť dobré meno a môže sa stať potenciálnym zákazníkom v budúcnosti. A to je v podnikaní dôležité.“

Firma Bukas by sa rada v marci budúceho roka ako prvovystavovateľ zúčastnila na nitrianskom nábytkárskom salóne. „Roboty máme stále dosť, dúfam, že to svedčí o našej šikovnosti aj kvalite. Svoju situáciu ako mladý absolvent

hodený do života

som musel riešiť alternatívnym spôsobom. Kanapa mi dala dobrú školu, zapáčilo sa mi to a dnes neľutujem, hoci podnikanie nie je jednoduchá vec. Trápi ma nedostatok ľahko dostupných peňazí. Charakter našej výroby nie je plynulý, máme napríklad deväť mesiacov dobrých a ostatné nie, vtedy by sa zišli menšie preklenovacie úvery. Takéto úvery pre malého podnikateľa akým som ja, sú nedobytné. Či sa mi darí? Závisí od toho, kto čo očakáva od podnikania. Ja neberiem podnikanie tak, že budem mať za dva roky na účte dva milióny korún a drahé auto. Jednoducho je tu práca, naše ciele sa dajú a treba ich plniť. Keď nestíhame s termínmi, idem do dielne a zaradím sa medzi stolárov. Každá ruka je potrebná. Môj podnikateľský cieľ je jednoduchý. Chcem ostať malou firmou, ale rád by som ju dobudoval zo stránky technologickej, časom by som si rád zariadil obchod s vlastnými dielňami. Naším heslom však aj naďalej ostane spokojnosť každého, kto zaklope na naše dvere.“

Zora Petrášová