Vražedná energia z oblohy

Blesk patril k najobávanejším javom v živote našich predkov a inak to nie je ani dnes. Zabíja stále, i potom, čo bol vedecky preskúmaný a skrotený bleskozvodmi. Aj v ére kozmických letov a počítačov každoročne pribúdajú ďalšie jeho obete. Ešte stále zostáva tento jav záhadný a nevypočítateľný. Blesk však nepredstavuje nebezpečenstvo iba pre jednotlivca. Ako sa naša civilizácia stáva čím ďalej závislejšia od počítačov a telekomunikácií, je aj oveľa zraniteľnejší atmosférickými výbojmi. Práve procesory, pamäťové prvky a siete diaľkových spojov sú na elektrické údery z oblohy mimoriadne citlivé. Búrka predstavuje pre tieto zariadenia podobný druh rizika ako jadrová vojna s tým rozdielom, že sa vyskytuje podstatne častejšie. Dnešní vedci preto blesk študujú rovnako intenzívne ako ich predchodcovia, ktorí v 18. storočí vypúšťali drakov do búrkových oblakov.

Američan Benjamin Franklin tieto riskantné pokusy prežil, menej šťastia mal jeho ruský kolega nemeckého pôvodu, profesor Richmann. „Z konca šnúry náhle vyskočila malá ohnivá guľa a zasiahla profesora do čela. Bol na mieste mŕtvy,“ vraví petrohradská správa z roku 1753. S bleskami si v 18. storočí zahrával i český učenec a kňaz Prokop Diviš. Franklin a Richmann majú svojich nasledovníkov i dnes. V Kalifornii, kde je najväčší výskyt bleskov v USA, existuje laboratórium, z ktorého sa do búrkových mrakov vystreľujú rakety ťahajúce za sebou tenký drôt. Po ňom výboj zbehne k meracím aparatúram. Riskantné experimenty sú nevyhnutné nielen na pochopenie charakteru a sily bleskov, ale i na otestovanie zariadení, ktoré pred nimi majú chrániť. Umelo sa totiž zatiaľ podarilo vyrobiť výboje iba s napätím niekoľko málo miliónov voltov a s neveľkými prúdmi. Na rozdiel od nich prírodný blesk dokáže dosiahnuť až 100 miliónov voltov a prúdu okolo 50 000 ampérov. V zlomku sekundy tak výkon dosiahne hodnoty porovnateľné s výkonom niekoľkých blokov modernej jadrovej elektrárne. Tejto obrovskej energii sústredenej na malú plochu prakticky nič neodolá.

Napriek tomu existuje veľa ľudí, ktorí zásah prežili. Štatistiky z USA tvrdia, že zomrie iba každý piaty až šiesty postihnutý - zvyčajne ide o tých, ktorí nedostali priamy úder. Blesk totiž dokáže zasiahnuť i na diaľku, napríklad desiatky metrov od miesta vlastnej dráhy. Má na to hneď niekoľko nástrojov. Jednak sa okolo hlavného vodivého kanálu vytvára viacero menších, po ktorých síce výboj napokon nezíde, majú však parametre dostačujúce na usmrtenie či zranenie človeka. Okolo hlavného výboja vzniká aj elektrický potenciál klesajúci so vzdialenosťou. Ak je napríklad jedna noha človeka ďalej než druhá, ocitá sa v zóne s odlišným potenciálom. Tento rozdiel môže spôsobiť vybitie priechodom prúdu cez telo dotyčného - opäť s ťažkými následkami. Ti, ktorí prežili, majú často podobné „poruchy“ ako zasiahnutý počítač: problémy s pamäťou a sústredením, zmenu osobnosti.

Dnes už základný mechanizmus vzniku blesku vedci spoľahlivo poznajú. V búrkovom mraku (kumulonimbu) existuje mohutné zvislé prúdenie, v ktorom sa čiastočky vody a ľadu elektricky nabíjajú, takže základňa oblaku postupne získa silný záporný náboj, zatiaľ čo horná časť je nabitá kladne. Väčšina bleskov vznikne vo vnútri mraku, iba asi 10 percent sa vybije do zeme, ktorá má tiež kladný náboj. Aj táto malá časť však dokáže zabíjať, zapaľovať a vyraďovať z prevádzky životne dôležitú techniku. Napriek intenzívnemu výskumu je okolo bleskov stále mnoho záhadného. Snímky búrkových mrakov urobených z vysoko letiacich lietadiel a kozmických lodí napríklad ukázali, že určitý zvláštny druh výbojov nesmeruje z mrakov iba k zemi, ale aj do vesmíru. Vedci pre tento úkaz doteraz nenašli vysvetlenie. Inou záhadou je takzvané fotografovanie bleskom. Existuje mnoho svedectiev, podľa ktorých boli na tele zabitých ľudí nájdené obrazy niektorých (najčastejšie kovových) predmetov nachádzajúcich sa vo vzdialenosti niekoľko metrov. Už z roku 1596 napríklad pochádza anglická správa, keď sa po zásahu katedrály objavili podoby krucifixov a ďalších predmetov z oltára na koži omráčených veriacich v kostole. Napriek tomu oficiálna veda zatiaľ blesku tieto „výtvarné schopnosti“ nepriznáva.

(mb)

Najbezpečnejšie miesta úkrytu

* budova s preverenými a funkčnými bleskozvodmi

* automobil s kovovou karosériou

* skalné previsy, jaskyne

* akákoľvek priehlbina

Rizikové faktory

* pobyt na otvorenom priestranstve či vyvýšených miestach

* prítomnosť kovových predmetov a nástrojov

* úkryt pod vysokými stromami

* pobyt pri ohni (teplý vzduch vytvára vodivý kanál)

* pobyt vo vode alebo v blízkosti elektrického vedenia