Doručovací servis kuriéra

Pracujem v oblasti zahraničného obchodu, pričom mám firmu na úzko profilové know-how k výrobe liečiv zo vzácnych rastlín z Južnej Ameriky a Ázie. Výrobné tajomstvo a spracovateľské techniky musím na ostrom trhu mimoriadne chrániť pred konkurenciou, preto aj k trom zahraničným spolupracovníkom neposielam poštu e-mailom ani poštou, ale osobným kuriérom vždy leteckou dopravou. Nie sú to nízke náklady, a preto ma zaujíma, či ich možno považovať za daňový výdavok a či to uzná daňový úrad pri kontrole?

- Základnou komoditou v dnešnej modernej spoločnosti (informačno-racionálnej) je informácia, ktorá je kľúčová na zabezpečovanie predmetu podnikania pre topmanažéra veľkej korporácie i malého živnostníka. Z hľadiska účtovno-daňového kontextu je frekventovaným problémom daňových subjektov z radov podnikateľov, či platby za prenos informácií sú principiálne a vždy daňovým výdavkom (nákladom) alebo nie. Polemicky diskutovanou témou sú najmä niektoré segmenty špecifického charakteru ako napríklad kuriérske služby a priemyselná špionáž. Podľa nášho názoru za určitých podmienok (pri dodržaní evidentnej transparentnosti v štruktúre i obsahu týchto nákladov) ich možno zaradiť medzi daňové výdavky - napriek tomu, že nepatria medzi priamo uvedené položky podľa príkladového taxatívneho ustanovenia § 24 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zmien.

Pojem „kuriér“ pochádza z francúzskeho jazyka a označoval sa ním rýchly posol používaný zvyčajne v diplomatickom kontexte na doručovanie veľmi dôležitých i tajných správ. Na účel tejto publikácie pod pojmom „kuriérske služby“ budeme rozumieť všetky možné doručenia správ, ideí, dôležitých materiálov strategického významu (napr. stratégie, prognózy, obchodné zmluvy, tajné dohody atď.), ktoré môže vykonať špeciálna firma osobitne na to určená (napr. In-Time, United Parcel Services) a pracujúca v nonstop režime alebo daňovým subjektom vybraná akákoľvek osoba občana-nepodnikateľa, občana-podnikateľa FO alebo firmy z radov PO (FO = fyzická osoba, PO = právnická osoba).

Kuriérske služby potenciálne patria medzi výdavkové položky veľmi úzko súvisiace s duševnou prácou (obsah zásielok), a preto pri dokazovaní ich potreby je zvyčajne daňová kontrola v dôkaznej núdzi. Daňový subjekt môže napríklad doručiť správu inému subjektu sám cestou dostupných informačných médií (napr. telefón, fax, internet, e-mail, písomne cez GSM správy displejom mobilu alebo telefonicky cez mobil atď.), ale pritom zaplatiť inému subjektu za túto službu.

Kuriérske služby treba v prípade využitia tejto možnosti formulovať tak, aby presne vystihovali podstatu súvislosti s predmetom podnikania objednávajúceho daňového subjektu a súčasne tak, aby neboli konfliktné s ustanovením § 25 ods. 2 písmeno a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov - t. j. nedovolené výdavky za sprostredkovanie. Táto výdavková položka dáva priestor na zníženie základu dane - na hrane zákona, preto pri zdôvodňovaní a obhajobe tohto výdavku na daňové účely odporúčame byť obozretní a maximálne sa vyhnúť dôkaznej núdzi.

Pripravil Ing. Emil Burák, PhD.