Daňová kontrola

- manuál, formy, univerzálnosť a neefektívnosť previerok elektronických pokladníc

Podnikám už osem rokov, pričom predtým som pracoval päť rokov ako kontrolór v štátnom sektore. Aj keď som si povedal, že na Slovensku ma už nemôže prekvapiť nič - žasnem nad tým, ako sa na jednej strane hromadia neriešiteľné daňové nedoplatky (k 30. 6. 2001 ich bolo už viac ako 70 miliárd podľa mojich informácií) a na druhej strane sa vedie príliš ležérny výkon daňovej kontroly aj pri nástrojoch a prostriedkoch, ktoré garantujú vysokú pravdepodobnosť kontrolnej úspešnosti pri zvládnutí jej techniky (napríklad ERP - elektronické registračné pokladnice). V tej súvislosti ma zaujíma, či v SR existuje jednotná norma pre výkon daňovej kontroly, lebo rôzne daňové úrady kontrolujú rôzne. Ďalej ma zaujíma, prečo stále prevláda viac forma dlhodobej kontroly nad operatívnou a flexibilnejšou krátkodobou. Ďalej mi vysvetlite ten nezmysel o konštrukcii univerzálneho daňového kontrolóra v SR - kde sme asi svetovou raritou v kontrolnej hlúposti.

- Vaša otázka je rozsiahla, preto budem odpoveď štruktúrovať a formalizovať do jednotlivých častí postupne:

I. Chýba kvalitný manuál na výkon daňovej kontroly

Aj keď Sekcia daní a ciel Ministerstva financií v Bratislave a Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici vrátane jeho pracovísk disponujú nemalým počtom daňových metodikov, doteraz paradoxne nebola daňovým kontrolórom predložená základná pracovná pomôcka, ktorá je nevyhnutná na ich lepší pracovný výkon. Za takúto považujem „podrobný manuál na výkon daňovej kontroly v podmienkach SR“ - kde by bolo daňovému kontrolórovi (v tomto smere rozhodne nestačí len veľmi všeobecne koncipovaná dikcia pracovných náplní daňových úradníkov!) od A po Z vysvetlené, ako procesne má postupovať tak, aby výkon jeho daňovej kontroly na tej-ktorej konkrétnej dani bol maximálne efektívny a legislatívne čistý z hľadiska dôkaznej núdze a možných konfliktov s daňovým subjektom maximálne transparentný, dôsledný a nekonfrontačný. Je veľmi smutné, že za viac ako desať rokov takýto kvalitný a precizovaný dokument ustavične absentuje.

II. Priebežná kontrola daní nad rámec periodickej

Jedno staroruské príslovie hovorí: „Kuj železo, poká garjačó“, čo v preklade znamená, že železo treba kuť za horúca. V polohe možného efektu z akejkoľvek kontroly je nevyhnutné konštatovať, že v prevažnej miere väčší predpoklad kontrolného nálezu (v danom prípade tzv. dorubu dane) má kontrolór, pokiaľ operatívne a priebežne niekoľkokrát počas zdaňovacieho obdobia priamo skontroluje daňový subjekt v jeho firme alebo prevádzkarni - ako keď len vykoná daňovú kontrolu naraz až s odstupom času niekoľkých rokov napríklad za tri zdaňovacie obdobia (roky spolu). Takmer vôbec alebo len minimálne sa v praxi využíva daňová kontrola stavu zásob a inventarizácie, či fyzicky daný majetok premietnutý do daňovo uznateľných výdavkov (a tým znižujúci základ dane a výslednú daň) aj reálne existuje.

Okrem toho je jasné, že tzv. učesané účtovníctvo (t. j. uzatvorené účtovno-daňové obdobie s precizovaním všetkých dokladov a aj polemických oblastí) nikdy nevie dať daňovému kontrolórovi taký reálny pohľad na objem príjmov daňového subjektu ako priebežná kontrola do tzv. neučesaného účtovníctva (ktoré je živé a ešte neuzatvorené) počas prebiehajúceho a práve aktuálneho hospodárskeho obdobia.

Domnievam sa, že preferencia daňových orgánov smerovaná na zotrvávajúce zachovávanie dominancie periodických daňových kontrol na úkor priebežných v rámci súčasnej ekonomickej situácie (reťazenie primárnej a sekundárnej platobnej neschopnosti a aktivovanie rýchleho zisku mnohých daňových subjektov) je hlboko kontraproduktívna a znamená krok späť v žiaducom progrese pri odhaľovaní tradičných i novoformujúcich sa foriem daňových únikov.

III. „Univerzálny“ daňový kontrolór

Za viac ako desať rokov fungovania orgánov daňovej kontroly odišli (najmä prirodzenou fluktuáciou) zo štátneho sektora (z daňových úradov) do privátneho sektora mnohí vysokokvalifikovaní odborníci. To znamená, že nahradiť ich miesto plnohodnotnými novými odborníkmi je reálny problém štátu. Štát to nielenže nedokázal komplexne riešiť (naďalej je obrovský nepomer medzi požiadavkou na náročnosť práce a úroveň vedomostí a možným platom daňového kontrolóra!), ale vymyslel ďalšiu nesystémovú deformáciu o zriadení tzv. univerzálneho daňového kontrolóra - čo v danom stave ekonomiky SR považujem za „ad absurdum“!

Z hľadiska komplexného poznania kontrolnej daňovej praxe (autor článku pracoval ako daňový kontrolór 7 rokov) si myslím, že naopak heslom doby súčasného Slovenska by mala byť špecializácia, a to pomerne razantná najmä u kontrolórov dvoch pre štát strategických daní - dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty.

Nepochybne existujú štáty a ekonomiky, kde ich stav stability hospodárskej a daňovej legislatívy, stupeň vyspelosti spoločnosti, demokracie, daňovej kultúry občanov a vysoký previs bezhotovostných tokov nad platbami v hotovosti súčasne s vynikajúcou koncentráciou dát na báze kvalitnej informatiky (kvalitné a rýchle počítačové prepojenia) - oprávňuje aj na zriadenie univerzálneho daňového kontrolóra je možné akceptovať. Zatiaľ však Slovensko medzi takéto štáty rozhodne nepatrí a podľa analyticko-prognostických štúdií kvalifikovaných vedcov zo zahraničia i apoliticky orientovaných odborných ekonómov zo Slovenska ešte dlho (minimálne 5 - 10 rokov) ani nebude patriť. Preto je demagogické a metodologicky neodôvodnené zriadenie inštitútu tzv. univerzálneho kontrolóra na úkor kontrolóra - špecialistu. Hoci poznám niekoľko daňových expertov - nepoznám ani medzi daňovými poradcami a už vôbec nie medzi viac ako piatimi tisícami daňových úradníkov na Slovensku takého univerzálneho odborníka (kontrolóra), ktorý by bol schopný kontrolovať kvalifikovane všetky dane v rámci existujúceho daňového systému v SR. Je to vskutku veľká psina, na ktorej sa dobre zabávajú najmä tie daňové subjekty, ktorých záujmom je nedovolená daňová špekulácia.

V médiách už zaznela v máji 2001 aj správa, že MF SR a DR SR sa z uvedeného omylu vraj poučili a chcú od prezentovanej filozofie odstúpiť - nepovedali však kedy a ako, lebo zatiaľ sa však tak na daňových úradoch v praxi podľa nášho poznania nedeje.

IV. Elektronické registračné pokladnice

Ďalším vynikajúcim príkladom byrokratického a nízko efektívneho progresu v technike daňovej kontroly je spôsob kontroly daňových orgánov v prípade zariadení daňových subjektov, kde je zo zákona povinnosť evidovať príjmy (tržby) cez elektronickú registračnú pokladnicu. Predpokladám, že najväčšie daňové úniky v danom smere sú v krčmách a v hotelovo-reštauračných zariadeniach vrátane súkromných penziónov.

Ako sa vykonáva v SR daňová kontrola týchto zariadení? Pracovný čas na daňových úradoch je síce pohyblivý, ale zvyčajne trvá maximálne do 17.00 hodiny. Väčšina daňových kontrol zameraných práve na dodržiavanie tržieb cez elektronickú registračnú pokladnicu sa vykonáva len v úradnom čase, t. j. do 17.00 hodiny. Dovtedy vedia aj krčmári, že „si treba dať pozor“ a zvyčajne každý príjem v tomto zariadení aj zaevidujú cez elektronickú registračnú pokladnicu. Okrem toho prevažná časť krčiem sa kvôli klientele otvára až vo večerných hodinách, t. j. po 17.00 hodine. Viete si zrejme predstaviť, keď v predpoludňajších hodinách do prázdnej krčmy (ak je otvorená) vstúpi dvojica daňových kontrolórov a niečo si objedná, akí sú asi nenápadní pre skúsené pozorovacie oko krčmára. Samozrejme, že v danom prípade ich obslúži vzorne a pedantne im vydá blok z elektronickej registračnej pokladnice najmä preto, že ich (ako miestnych spoluobčanov z danej lokality) spoznal. V danom prípade je nevyhnutné v oveľa väčšom počte vykonávať tzv. výmenné daňové kontroly (daňový kontrolór z mesta A príde na kontrolu do mesta B s cieľom, aby bol nepoznaný) zásadne vo večerných a v nočných hodinách - t. j. v čase najvyššej frekvencie klientely, a teda aj obchodného obratu (zdaniteľných príjmov), a úplne inak postaviť stimulačný model zainteresovanosti daňových kontrolórov na objeme zistených daňových dorubov a udelených pokút za zistenia nepoužívania elektronickej registračnej pokladnice.