Riziká daňového tajomstva

Riziká z prezradenia daňového tajomstva majú často nielen charakter priemyselnej špionáže, z čoho môže ťažiť podnikateľova konkurencia, ale aj charakter informácie pre podsvetie, ktoré môže zneužiť predovšetkým organizované podsvetie. Ktoré právne normy riešia túto problematiku?

- Z hľadiska platnej jurisdikcie v Slovenskej republike problematika daňového tajomstva a možných sankcií z jeho prezradenia je riešená exaktne najmä v § 23 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien. Táto norma presne špecifikuje, čo sa považuje a čo sa už nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Kompetenčná úroveň v sprístupňovaní predmetu daňového tajomstva a údajov na vybrané účely je okrem uvedeného paragrafu bližšie objasnená aj v ustanoveniach § 23a a § 23b už citovanej normy.

Prezradenie daňového tajomstva

Konkrétna prax podnikateľov v SR za obdobie rokov 1990 - 2001 podľa výpovedí niektorých daňových subjektov potvrdila, že aj v oblasti predmetu daňového tajomstva dochádza k úniku informácií. Dôvodom sú okrem prevádzkovo-technických príčin predovšetkým akty súvislostí so zlyhaním ľudského faktora. Dominujú tieto príčiny:

1. Nedostatočná úroveň materiálno-technickej základne pracovísk daňových úradov (napríklad v starších objektoch pracovísk daňových úradov absentujú samostatné zvukotesné prejednávacie miestnosti a špeciálne rokovacie kancelárie, ďalej je to napríklad nevyhovujúce uloženie dokumentov atď.).

2. Spôsob organizácie práce niektorých daňových kontrolórov (niekedy si traja daňoví kontrolóri na konkrétnom daňovom úrade zvolajú prerokovať do ich spoločnej kancelárie v rovnaký deň a v rovnakom čase naraz aj dva - aj viac daňovníkov, ktorí sa tu navzájom pri prerokúvaniach počúvajú aj z oblastí vecí, ktoré sú klasickým predmetom daňového tajomstva).

3. Nedostatočná vybavenosť daňových orgánov primeranou počítačovou technikou a neuspokojivá ochrana sieťových prenosov z dôvodu nedostatku financií.

4. Zlyhanie ľudského faktora - vybraní daňoví úradníci v prostredí vysokoskorumpovaného Slovenska (potvrdzujú to sústavné výskumy - napr. zistenia Transparency International Slovakia) sú ochotní niektoré informácie predať alebo za protiplnenie iného charakteru poskytnúť aj neštandardné služby.

Zníženie rizík

V prostredí absencie systémového komplexného riešenia (zreálnenia právneho štátu v SR z deklaratórnej roviny do dennodennej praxe, radikálne zníženie korupcie, klientelizmu a podielu čiernej ekonomiky (nie je jednoduché formulovať východiská pre eliminovanie hrozieb a rizík z prezradenia daňového tajomstva)). Jednoznačne najväčším nebezpečenstvom sa javí únik informácií a ich zneužitie do prostredia organizovaného zločinu (podsvetia), ktoré má zatiaľ výraznú zelenú (bohužiaľ) aj v minikrajine zvanej Slovensko. Následné vydieranie, výpalníctvo a ďalšie formy racketingu sú realizované okrem iného aj z tipov a prezradenia z prostredia daňových orgánov (napríklad informačné úniky o objeme aktív z majetkových priznaní a výkazov ročnej účtovnej závierky prílohovaných k priznaniu na dani z príjmov daňových subjektov).

Okrem tipu na využiteľnosť medzinárodných skúseností (ktoré sú určite k dispozícii) k meritu problému považujeme za potrebné precizovať a pragmaticky rozvíjať aj nasledujúce námety na potláčanie hrozieb z úniku daňového tajomstva v SR:

1. Zavedenie a formou verejného praniera pravidelné aktualizovanie registra skorumpovaných (t. j. len právoplatne odsúdených) daňových úradníkov.

2. Vyššia frekvencia využiteľnosti spolupráce s políciou formou indícií a zistení tzv. inštitútu agenta - provokatéra a radikálnejšie nasadenie vnútornej inšpekčnej služby daňových orgánov v novokoncipovanej daňovej polícii (od roku 2001).

3. Podstatné zlepšenie analytickej činnosti daňových orgánov k balíku komplexných rizík z alternatív úniku daňového tajomstva a vypracovanie osobitného projektu k tejto téme tak, aby implementácia (reálne zvýšenie prevencie) mohla byť uvedená do praxe najneskôr od roku 2002.

4. Akceptovanie tézy o tom, že riziko zlyhania ľudského faktora pri prezrádzaní daňového tajomstva zatiaľ dominuje a z hľadiska portfólia iných čiastkových rizík aj v budúcnosti bude mať zrejme dominantné postavenie. Preto maximálne automatizovať a objektivizovať v práci daňových orgánov treba faktory prevencie, pretože priama terapia je málo reálna.

Štýl boja je maratón

Únik informácií charakteru daňového tajomstva, samozrejme, nehrozí bezprostredne len z prostredia daňových orgánov štátu (t. j. štátny sektor), ale aj z prostredia privátneho sektora (napríklad vlastní zamestnanci daňového subjektu, daňoví poradcovia, audítori, účtovníci, ekonomickí poradcovia, svedkovia v daňovom konaní, niektorí obchodní partneri atď.).

Štýl boja proti riziku úniku daňového tajomstva vždy bude mať tendenciu náročného maratónu (resp. behu na dlhé trate) - a nikdy nie tempo kratšieho šprintu.

Podľa § 23 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov:

- daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním,

- daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona, zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.