|
|||||||||||||||||
Piatok 9.Novembra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Skúšobná doba a dávkyPíšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Zamestnávateľ s mojou dcérou rozviazal pracovný pomer v skúšobnej 3-mesačnej dobe. Ako dôvod bol uvedený rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na úrade práce, resp. odbore sociálneho zabezpečenia však zamestnávateľ vyplnil dotazník, kde ako dôvod uviedol, že dcéru prepustil pre slabé pracovné výsledky. Dcéra o tom nevedela a dozvedela sa to až vtedy, keď dostala iba 50 % sociálnej dávky, pretože na základe vyhlásenia zamestnávateľa sa v rozhodnutí uvádzalo, že dcéra odišla zo subjektívnych dôvodov. Ktoré dôvody sa na tento účel považujú za subjektívne a ako možno rozviazať pracovný pomer v skúšobnej lehote? Čo má dcéra robiť, keď zamestnávateľ klamal? Stačí pre úrad jednostranné vyhlásenie zamestnávateľa? - Podľa § 60 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ povinnosť vydať zamestnancovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie a záväzky zamestnanca voči zamestnávateľovi, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú zo zamestnancovej mzdy zrážky, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené právnymi predpismi. V prípade, ak zamestnávateľ podáva inému zamestnávateľovi pracovný posudok, je povinný zamestnanca oboznámiť s jeho obsahom a na požiadanie mu vydať odpis. Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ právny predpis neustanovuje Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby sa zamestnávateľovi uložilo primerane ich upraviť. Uvedené možno podporne aplikovať aj na prípad vyplnenia dotazníka na sociálne účely. Subjektívne dôvody Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima, t. j. od 1. 7. 2001 do sumy 1895 Sk. výpočet: 3790 Sk - životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu 3790 x 50 % = 1895 Sk Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov vtedy, ak je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce po tom, čo skončil posledné zamestnanie sám - bez vážnych dôvodov, - bez udania dôvodu (t. j. aj prípad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 Zákonníka práce) alebo - čo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodu - porušovania pracovnej disciplíny, - neuspokojivých pracovných výsledkov alebo - z dôvodu, pre ktorý by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru (§ 7 ods. 6 písm. c) zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov). Vážny dôvod Za vážny dôvod na tieto účely sa podľa § 53 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov považujú iba prípady, ak zamestnanec skončil zamestnanie - z dôvodu nevyhnutnej osobnej starostlivosti o 1. dieťa do piatich rokov veku, 2. dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti, 3. blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zariadení, - z dôvodu, že miesto a povaha výkonu zamestnania neumožňovali zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, - z dôvodu miesta výkonu a povahy zamestnania druhého manžela, - z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mal podľa právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo dojednaných pracovných podmienok, - zo zdravotných dôvodov, ak zamestnanie nemohol ďalej vykonávať podľa lekárskeho posudku (rozhodnutia) ošetrujúceho lekára a z dôvodu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície. Na základe uvedeného možno konštatovať, že aj keby zamestnávateľ neuviedol, že dcéru prepustil pre slabé pracovné výsledky, pokiaľ vaša dcéra neskončila pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe niektorého uvedeného vážneho dôvodu (t. j. v doklade o rozviazaní pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebol uvedený niektorý z vážnych dôvodov), považuje sa za občana v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov a nárok na sociálnu dávku má iba vo výške 50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, t. j. 1895 Sk mesačne. Skúšobná doba Záverom poznamenávam, že v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec zrušiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu (ktorý sa, samozrejme, písomne uvedie) alebo bez uvedenia dôvodu (§ 58 Zákonníka práce). Poznámka: Vybrané ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe: - § 42 ods. 1: (1) Pracovný pomer sa môže rozviazať: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým zrušením, d) v skúšobnej dobe. - § 58: Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote (1) V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec zrušiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. (2) Písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |