Priorita ECB sa nezmenila

Európska centrálna banka včera prekvapila všetkých analytikov, keď pristúpila na zníženie svojich úrokových sadzieb o 0,5 %. Redukcia sa vo všeobecnosti očakávala, ale len o 0,25 %. Od štvrtka tak pre 12 krajín Európskej menovej a hospodárskej únie platí nová hlavná refinančná sadzba (3,25 %). Rovnaký krok včera urobila aj anglická centrálna banka BoE, ktorá upravila svoju základnú sadzbu o 0,5 % smerom dole na hodnotu 4 %.

Obe banky tak nasledovali americkú FED, ktorá v utorok už po desiaty raz v tomto roku znížila svoje sadzby. Týmto krokom chce centrálna banka USA zastaviť recesiu a podporiť hospodársky rast najväčšej svetovej ekonomiky. Razantná úverová politika FED-u však medzi niektorými ekonómami vyvoláva obavy, či sa takýmito krokmi podarí stabilizovať hospodárstvo USA. Naposledy americká centrálna banka podobne postupovala v čase ropných šokov na začiatku sedemdesiatych rokov. Terajšia sadzba z federálnych fondov sa pohybuje na úrovni 2 % , čo je najmenej za posledných 40 rokov. Nižšiu úroveň sadzby dosiahli len v roku 1931 (1,5 %) v čase Veľkej hospodárskej krízy.

ECB naproti tomu v tomto roku znižovala len štyrikrát. Jej prioritou je stále cenová stabilita v 12 krajinách eurozóny. Strednodobý cieľ banky je udržať infláciu do dvoch percent. Ten je zatiaľ v nedohľadne. V septembri vzrástli spotrebiteľské ceny v tomto regióne medziročne o 2,5 %. Aj preto ECB neupravovala v tomto roku svoje sadzby tak výrazne, ako to bolo v prípade FED-u. Včerajšie prekvapujúce zníženie guvernér banky Wim Duisenberg odôvodnil výrazným poklesom vonkajších inflačných tlakov v eurozóne. Zároveň šéf ECB priznal, že po Japonsku a USA aj Európa stojí na prahu recesie, a preto pripustil ďalšie uvoľnenie úrokovej politiky banky. Podľa W. Duisenberga ECB nezamenila udržanie inflácie za hospodársky rast v eurozóne. „Aj naďalej zostáva prioritou ECB cenová stabilita,“ povedal včera na tlačovej konferencii šéf centrálnej banky.

Z nečakaného kroku ECB sa tešili nielen obchodníci na trhoch, ale aj európski politici. Tí už dlhší čas vytvárali na centrálnu banku priamy aj nepriamy nátlak na zmenu svojej politiky. Podľa niektorých informácií však na rozhodnutie ECB mala väčší vplyv americká centrálna banka ako zbožné priania európskych politikov. Dôvodom zníženia sadzieb v eurozóne však mohol byť aj narastajúci úrokový diferenciál medzi dolárom a eurom, z ktorého mohla ťažiť európska mena. To by sa v konečnom dôsledku mohlo nepriaznivo odraziť na vývoze z Európy.

Marcel Laznia