Mrakodrapom zvonia do hrobu?

Drahá a nebezpečná architektúra nepatrí do 21. storočia

Zatiaľ čo v duši slovenského premiéra vyvolal pohľad na ruiny newyorského WTC „obrovské pohnutie“, v predstavách architektov a ekonómov sa stávajú minulosťou nielen tieto štyristometrové dvojičky, ale už samotná nebotyčná eufória. Všetko, čo vyrastie nad 300 metrov, teda nad úroveň parížskej Eiffelovej veže, stráca z ekonomického hľadiska zmysel a mimoriadne znásobuje viaceré riziká.

V USA sa architekti prestali štverať do oblakov po roku 1974, keď v Chicagu vyvesili „glajchu“ nad dovtedy vo svete najvyššou Sears Tower, ktorá so svojimi 442 m predstihla o rok staršie a o 25 m nižšie newyorské dvojičky. Prominentná americká stavebná firma SOM, ktorá vyprojektovala šanghajský mrakodrap Ťinmao, ktorý so 421 m drží bronzovú pozíciu, vyhlásila, že nie je technickým problémom postaviť 190-poschodový mrakodrap (rekordné dvojičky Petronas Towers v malajzijskej Kuala Lumpur majú 88 poschodí a 452 m, o 10 m nižšia chicagská Sears Tower má 110 poschodí). Je to však problém sociálny.

Rekordné vežiaky teda začali naháňať vo východnej Ázii. Hongkong, Singapur, Japonsko, Malajzia, Thajsko a Čína tak nielen odpovedajú na problém relatívnej preľudnenosti niektorých svojich regiónov, ale dokumentujú tým svoj hospodársky rozmach. Štyri z desiatich najvyšších budov sveta stoja dnes v Číne a Pekingu vyrastá ďalší obor, WTC Beijing, ktorý má presiahnuť vzrast niekdajších dvojčiat WTC v New Yorku. Šanghaj sa nechce uspokojiť s pozíciou tretieho najvyššieho mrakodrapu a pracuje sa tam už na základoch GFC, Globálneho finančného centra. Má byť vyšší ako Petronas Towers.

Aj v Číne sa však začínajú uplatňovať názory o malej účelnosti čoraz vyšších vežiakov. Expert čínskeho ministerstva stavebníctva Lin Sien-kuang sa postavil proti postojom, že treba, aby prevážilo hľadisko šetriť pôdu. „Ak postavíte vertikálne 500-metrovú ulicu, vyvoláte problémy, ktorým ťažko čeliť.“

Vlani predsedal Lin medzinárodnému sympóziu o riadení a prevádzke mrakodrapov. Prišli naň aj predstavitelia piatich najvyšších vežiakov na svete a vyjadrili obavy pred požiarmi, mimoriadnymi situáciami a možnosťami účinnej správy týchto budov. Vedúci manažér šanghajskej Ťinmao Tower povedal, že vlastne nik presne nevie, kde sa v jeho budove nachádza všetkých 14-tisíc uzáverov vody. Stavba Ťinmao Tower pohltila 5 mld. jüanov (604 mld. USD) a denná údržba stojí 1 mil. jüanov.

Najväčšie obavy vyvoláva protipožiarna ochrana a mimoriadne situácie. V budovách nad 300 m pracujú desiatky tisíc osôb a ako ukázal už bombový útok na newyorské WTC v roku 1993, ich evakuácia trvala deväť hodín. Požiar v mrakodrape je hrozná vec, ľahšie tam vznikne a ťažko sa v tej výške dá hasiť. Keď v máji na Taiwane vzbĺkol 26-poschodový vežiak, podarilo sa oheň uhasiť až po 43 hodinách.

Čo pri nižších stavbách rieši manažment bežnou rutinou, pri mrakodrapoch vyvoláva bolenie hlavy. Napríklad na mrakodrape Ťinmao musia čistiť celý rok okná dve aparatúry nepretržite 24 hodín denne. Ekonomicky nemožno mávnuť rukou nad 20-tisíc jüanmi, na ktoré prišla stavba každého štvorcového metra v Ťinmao (120-tisíc Sk!). Pri tom pomer stavebnej investície a nákladov na prevádzku je 1:3, ak rátame so životnosťou vežiaka 65 rokov.

Z mnohých dôvodov sa teda mrakodrapy považujú za zastaranú koncepciu, vyvolanú potrebami minulého storočia. Tieto stavby, energeticky veľmi náročné, sú dedičstvom industriálnej spoločnosti. V postindustriálnom veku sa zdôrazňuje ekologické a energeticky úsporné hľadisko. V čase internetu už nepotrebujú koncerny zhromažďovať masy zamestnancov v bizniscentrách, ale môžu operovať a komunikovať s celým svetom z menej impozantných centrál niekde na predmestí. Podľa architektov a sociológov oblačnej mánii zvonia do hrobu.

Jaroslav Brabec