PRE KOHO PASCA CHUDOBY

Kto má čo len trocha cítenia k slabším, nepochybuje o potrebe záchrannej sociálnej siete, ktorá pomôže, keď sa človek ocitne v úzkych. Okrem tých, čo sa sami nemôžu o seba postarať zo zdravotných dôvodov, je tu hlavne pre nezamestnaných a ich rodiny. Aby pomohla prečkať obdobie, kým si človek opäť nájde prácu a bude schopný uživiť seba a svoje deti. Nedávno prezentovaná štúdia Svetovej banky však vo svojej analýze dospela k tomu, čo si mnohí myslia na základe vlastných pozorovaní: Pre niektoré rodiny je finančne výhodnejšie nepracovať. Stáva sa to aj v iných krajinách - ak je sociálna sieť zle navrhnutá, vytvorí „pascu chudoby“ a postihuje práve tých, ktorí chcú pracovať, ale ich príjem zo zamestnania je len o málo vyšší ako podpora, prípadne sociálna pomoc. Pri možnosti zamestnať sa za minimálnu alebo o málo vyššiu mzdu je len nízka motivácia hľadať si prácu, tvrdia experti Svetovej banky. Demotivačné vplyvy sú tým najsilnejšie u občanov s nízkym vzdelaním a zvýrazňujú sa prítomnosťou detí, pretože rodinný rozpočet ešte

zlepšujú prídavky

na deti. Odborníci Svetovej banky tiež tvrdia, že systém slovenskej záchrannej siete svojou zložitosťou vytvára príležitosti na zneužívanie či dokonca podvody. Podľa Maureen Lewisovej, sektorovej manažérky Svetovej banky, je na zváženie, či časť prostriedkov vynakladaných na sociálnu pomoc nepresunúť do programov podporujúcich zamestnanosť, veď zabezpečenie starostlivosti o deti, dopravu do zamestnania, stravovanie mimo domu, to sú náklady, ktoré ukrajujú veľkú časť príjmu pracujúceho človeka a zrejme zohrávajú istú úlohu v demotivácii k práci.

Pokúsili sme sa v redakcii overiť tvrdenia expertov Svetovej banky. Vymysleli sme si tri rodiny s deťmi – jednu s dvoma do šesť rokov, ďalšiu s tromi deťmi vo veku 2 a pol, 12 a 16 rokov a päťdetnú s odrastenejšími deťmi ako stupienky: 17, 16, 14, 12 a 9 rokov. Hlave rodiny sme prisúdili príjem na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve SR, ako nám je známa za druhý štvrťrok, teda 11 313 Sk hrubého, pričom manželku sme nechali pracovať za minimálnu mzdu (verzia 1a, 2a, 3a), čiže bola na materskej dovolenke (verzia 1b, 2b). Vyskúšali sme aj, čo by sa stalo, keby otec,

živiteľ rodiny,

prišiel o prácu (verzia 1c, 2c) a poberal by tri mesiace podporu v nezamestnanosti vo výške 50 % z vymeriavacieho základu, neskôr vo výške 45 %. Overili sme aj situáciu, aká by nastala, keby nenašiel inú prácu než za minimálnu mzdu a obaja by boli odkázaní na najnižší možný pracovný príjem (verzia 1d, 2d, 3d). Uvažovali sme tiež, za akých podmienok by bolo zaujímavé pre matku piatich školopovinných a starších detí ísť pracovať. Skúsili sme verziu, keď obaja rodičia pracujú za priemernú mzdu (3b) a čo sa stane, ak by prvý z nich zostal bez práce.

Faktom je, že medzitým, ako experti Svetovej banky skúmali u nás vzťah medzi životnou úrovňou, zamestnanosťou a trhom práce, došlo v poskytovaní dávok sociálnej pomoci občanom v hmotnej núdzi k niektorým zmenám, ktoré by mali prispieť k väčšej motivácii ľudí zamestnať sa a živiť

seba a svoje deti

prácou vlastných rúk, nežiť z milodarov štátu. Životné minimum už nie je viac tou hranicou, na ktorú sa predtým musel dostať príjem ľudí v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak sú nezamestnaní a ani sa nedopočítavajú dávky sociálnej pomoci do 120 % životného minima pre zamestnaných, ktorých príjem je pod touto úrovňou. Táto dávka je podľa § 48 ods. 4 novelizovaného zákona č. 195/1998 Z. z. od 1. januára 2001 stanovená pevnou sumou (3490 Sk pre dospelého, 2440 Sk pre ďalšieho dospelého a 1580 Sk pre dieťa). Ako naše tri hypotetické rodiny dopadli, ukazuje tabuľka. Z nej vidieť, že len v dvoch prípadoch z piatich, keď sa rodiny dostali pod hranicu životného minima a ocitli sa v hmotnej núdzi (pričom predpokladáme, že rodič neprišiel o prácu z vlastnej viny), budú mať

nárok na dávku

sociálnej pomoci. Ak si však predstavíme situáciu rodiny, v ktorej je muž nezamestnaný a matka na materskej dovolenke (1c a 2c) zistíme, že ak by sa mali obaja zamestnať len za minimálnu mzdu (1d a 2d), asi sa s tým ponáhľať nebudú dovtedy, kým nespadnú do hlbšej sociálnej siete.

Zuzana Krútka